Infekcia

O iných významoch výrazu infekcia a nákaza pozri nákaza.

Infekcia alebo nákaza môže byť[1][2][3]:

• v širšom zmysle: proces vnikania jedného organizmu do iného organizmu, tzv. hostiteľa (výsledkom môže byť najmä zápal u hostiteľa, choroba hostiteľa alebo symbiotický vzťah medzi organizmami).
• v užšom (častejšom) zmysle: vniknutie choroboplodného (patogénneho) organizmu (vrátane vírusu, viroidu či priónu) do iného organizmu (v najužšom zmysle len do živočícha alebo človeka), a prípadne aj následné množenie tohto choroboplodného organizmu.

Infekčná choroba je choroba spôsobená infekciou.

Infekcie spôsobujú tieto tzv. infekčné agensy (patogény):

• vírusy a im príbuzné: viroidy a prióny
• baktérie
• huby, ktoré sa ďalej delia na:
  • vreckaté huby, vrátane kvasiniek ako sú rody Candida, plesňové huby ako napr. rody Aspergillus, Pneumocystis a dermatofyty, skupina organizmov spôsobujúcich infekciu kože a iných povrchových štruktúr u ľudí.
  • bazídiové huby vrátane ľudského patogénneho rodu Cryptococcus
• parazity, ktoré sa zvyčajne delia na:
  • jednobunkové organizmy (napr. malária, Toxoplasma, Babesia)
  • makroparazity (červy alebo hlísty) vrátane hlístovcov, ako sú napríklad mrle, pásomnice a motolice (Schistosoma)
• článkonožce, ako sú kliešte, roztoče, blchy a vši, môžu tiež spôsobiť ochorenie ľudí, ktoré je koncepčne podobné infekciám, ale invázia týchto makroparazitických organizmov sa zvyčajne nazýva infestácia (zamorenie). (Choroby zapríčinené parazitický červami (helmintmi), ktoré sú tiež makroparazitmi, sa označuje buď ako infekcia alebo ako infestácia.)

Hostitelia môžu bojovať s infekciami pomocou svojho imunitného systému. Hostitelia cicavcov reagujú na infekcie s vrodenou reakciou, často zahŕňajúcou zápal, po ktorom nasleduje adaptívna reakcia[4].

Infekčné nákazy rozdeľujeme na:

• črevné nákazy
• nákazy dýchacích ciest
• krvné nákazy
• nákazy kože a povrchových slizníc
• osobitné infekcie
• pomalé vírusové infekcie CNS[5]

Medzi konkrétne lieky používané na liečbu infekcií patria antibiotiká, antivirotiká, antimykotiká, antiprotozoály a antihelmintiká. Infekčné choroby viedli v roku 2013 k úmrtiu 9,2 milióna (približne 17 % všetkých úmrtí)[6]. Odvetvie medicíny, ktoré sa zameriava na infekcie, sa označuje ako infektológia[7].

Referencie

1. infekcia; nákaza. In: Pyramída
2. infekcia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg). ; infekčný agens. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg).
3. Infektion. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier; Spektrum, Akad. Verl, 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
4. Alberto Signore. About inflammation and infection. EJNMMI Research, 2013. Dostupné online.
5. REGIONÁLNY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V PREŠOVE. INFEKČNÉ CHOROBY [online]. [Cit. 2021-07-09]. Dostupné online.
6. Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990-2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013. Lancet, 17 December 2014, s. 117–71. DOI: 10.1016/S0140-6736(14)61682-2. PMID 25530442.
7. Infectious Disease, Internal Medicine [online]. Association of American Medical Colleges. Dostupné online. Archivované 2015-02-06 z originálu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Infekcia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infection na anglickej Wikipédii.