|
František Mojto
František Mojto (* 10. október 1885, Pruské – † 11. január 1971, Nitra) bol slovenský pedagóg, národný a kultúrny pracovník, politik HSĽS a dlhoročný primátor Nitry. ŽivotopisNarodil sa v rodine Štefana Mojtu a Anny rod. Zlatoš-Baranček.[1] Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Následne začal študovať na gymnáziu v Trenčíne, ktorého štúdium dokončil maturitou v Nitre. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom katolíckej teologickej fakulty v Budapešti, ktorú však ukončil v druhom ročníku. Potom nastúpil do zamestnania ako učiteľ v Dubnici nad Váhom a súčasne si študoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde absolvoval aj skúšku z hudobnej teórie a hry na organe. V rokoch 1906 až 1908 pôsobil vo Vysočanoch a ďalšie dva roky v Kolačíne. Ďalších takmer 11 rokov pôsobil v Čadci, kde vďaka hudobnému vzdelaniu vytvoril a viedol cirkevný spevokol, s ktorým vystupoval na rôznych podujatiach. Okolo roku 1920 začal pôsobiť v Nových Sadoch neďaleko Nitry. Aj v tejto obci sa podieľal na založení spevokolu, s ktorým vystúpil aj počas slávnostnej vysviacky troch nových slovenských biskupov (Marián Blaha, Karol Kmeťko a Ján Vojtaššák) v Nitre 13. februára 1921. Od roku 1922 začal František Mojto žiť a pôsobiť Nitre, kde zotrval až do konca svojho života, teda 49 rokov. Uvedomoval si, že po vzniku Československa bolo na pedagogickom poli treba vytvoriť vlastnú výchovno-vzdelávaciu sústavu a pozdvihnúť vedomostnú úroveň slovenčiny. Veľmi rýchlo a energicky sa do tohto procesu zapojil. Bol autorom viacerých slovenských učebníc. Ako prvú spracoval Názornú čítanku a cvičebnicu slovenského jazyka (1923) a Šlabikár (1923). Takisto vydával aj metodické príručky pre učiteľov. Neskôr v roku 1928 spracoval Nový abecedár a v roku 1930 Vlasť a svet, zemepis pre 6. ročník. V roku 1932 vydal v spolupráci učebnicu Naša reč I.–IV. Od roku 1935 zastával funkciu riaditeľa školy na Zobore a zotrval v nej 10 rokov až do skončenia svojej pedagogickej činnosti.[2] PolitikaBol stúpencom politického kurzu Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany, do ktorej v roku 1918 aj vstúpil. V parlamentných voľbách v roku 1929 za HSĽS v trnavskom volebnom kraji kandidoval a bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. V parlamente zasadal v kultúrnom, rozpočtovom a sociálnom výbore a najčastejšie vystupoval k školským záležitostiam.[3] Po Pribinových oslavách v Nitre v roku 1933 jeho vzťahy s Andrejom Hlinkom ochladli a v ďalších parlamentných voľbách v roku 1935 už nekandidoval. Oveľa dlhšie bolo Mojtove pôsobenie v komunálnej politike. Prvý raz za mestského poslanca bol zvolený v obecných voľbách v roku 1923. Svoj mandát obhájil aj vo voľbách v roku 1927, 1931 i 1938. Po smrti nitrianskeho starostu dr. Vojtecha Szilágyiho (soc. dem.) v roku 1932 Nitra ostala bez vedenia. Voľbe nového starostu predchádzali zložité rokovania poslaneckých klubov. Na základe dohody širokého spektra politických strán zastúpených v nitrianskom mestskom parlamente bol 10. mája 1932 za nového starostu zvolený František Mojto.[4] Za starostu bol zvolený aj po obecných voľbách v oku 1938. Zaujímavosťou je, že v tomto roku sa voľba musela uskutočniť trikrát. V prvej aj v druhej voľbe získali František Mojto (podporovaný HSĽS, ZMS a ČSL) a jeho protikandidát František Kopeček (podporovaný ČSSD, KSČ, RSZML, žid. stranou a inými) zhodne po 21 hlasov. Preto sa rozhodlo až v treťom kole, ktoré sa uskutočnilo v zmysle vtedajšej právnej úpravy žrebom, ktorý padol na neho.[5] František Mojto zostal na čele mesta až do marca 1945. Za ten čas sa jeho funkcia zmenila na vládneho komisára a neskôr mešťanostu. Vďaka jeho dovtedajším skúsenostiam a kontaktom sa v Nitre počas 12-ročného mandátu pristúpilo k mnohým pozitívnym veciam. Pokračovala regulácia rieky Nitry, vybudovali sa nové školy, došlo k elektrifikácii, budovala sa kanalizácia, od roku 1941 upravovalo sa okolie župného domu, zaviedol sa mestský rozhlas, dláždili sa ulice, naprojektovala sa stavba hydrocentrály a i.[2] Viedol mesto aj v komplikovanom období rokov 1939 -1945, kedy aj napriek jeho početným intervenciám sa pristúpilo k mnohým negatívnym javom(perzekúcie židovského obyvateľstva, odsun českého obyvateľstva, rozpustenie mestského zastupiteľstva a pod.). V období od 24. augusta 1943 do 1. februára 1945 bol členom Štátnej rady Slovenskej republiky. Krátko po oslobodení mesta v apríli 1945 bol František Mojto zaistený štátnou bezpečnosťou, prepustený zo školskej služby, uväznený a postavený pred súd. Bol obžalovaný za podporovanie pronacistického režimu v prejavoch a článkoch, členstva v štátnej rade, neprimerané obohacovanie sa vo viacerých správnych radách, členstvo v redakčnej rade časopisu Nitrianska stráž a pod. Súd však vzal na zreteľ aj jeho antinemecké postoje, bezúhonnosť, ako aj jeho početnú rodinu. Bol odsúdený na osem mesiacov odňatia slobody, päť rokov straty občianskych práv a konfiškáciu majetku.[6] Referencie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
