KDU-ČSL (do roku 2019 oficiálne Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová) nazývaná aj ľudovci, je jedna z najstarších českých politických strán, bola založená roku 1919 spojením niekoľkých katolíckych strán. Do roku 1992 niesla názov Československá strana ľudová.
Súčasným predsedom strany je od roku 2024Marek Výborný, prvým podpredsedom je Pavel Bělobrádek.[1] Na sneme v roku 2019 sa strana premenovala z Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej na skratku KDU-ČSL, ktorá je odvtedy jediným oficiálnym názvom. V stanovách strany je vysvetlené čo táto skratka znamená, no inak je všade uvádzaný len názov KDU-ČSL.[2]
Ľudovci nepodporujú kvóty na prijatie utečencov, presadzujú, aby sa migračná kríza riešila, ak to bude možné, mimo hraníc Európskej únie. Strana žiada navýšenie českej pomoci pre utečenecké tábory, aby sa tam vytvorili dôstojné podmienky pre ľudí. Toto je podľa KDU-ČSL najefektívnejší spôsob riešenia daného problému.[5]
Prijímanie migrantov
KDU-ČSL je za rýchle vracanie ekonomických imigrantov späť do krajín pôvodu, no je za to, aby Česko prijalo utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a stoja o to, je to povinnosť.[5] Ľudovci hovoria, že Česko k tomu viaže nie len Ženevské konvencie, české zákony ale aj kresťanská solidarita a všeobecne ľudskosť.[5]
Školstvo je pre KDU-ČSL absolútnou prioritou, chcú kvalitné a dostupné školstvo len pre toho, kto má schopnosti a vôľu o štúdium.[3]
Zdravotníctvo a sociálne služby
V zdravotníctve presadzujú zachovanie zdravotného poistenia tak, aby mal na zdravotnú starostlivosť nárok každý bez ohľadu na sociálny status. Časť hradenia sociálnych služieb by sa podľa nich mala stať povinným výdajom štátu.[3]
Dôchodkový systém
Ľudovecký návrh reformy dôchodkov je postavený na zachovaní priebežného solidárneho systému doplneného o štátom dotovanom penzijnom pripoistení a dobrovoľnom sporení.[3]
Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárstve by chceli ľudovci dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v českých výrobkoch, chceli by podporovať české výrobky a spolupracovať naprieč EÚ s rovnakými obchodnými podmienkami. Na pôde by sa malo hospodáriť ohľaduplne voči životnému prostrediu v duchu hesla: „Nedrancovať pôdu, myslieť na svojich vnukov.“[3]
2009: strana odmietla nominovať svojich zástupcov do prechodnej úradníckej vlády premiéra Jana Fischera, potom nasledoval odchod viacerých vplyvných poslancov z KDU-ČSL na čele s Miroslavom Kalouskom, nenasledoval ich veľký počet členov, no niektorí z nich potom prešli do novej strany TOP 09 – v reakcii na to sa do KDU-ČSL vrátili niektorí členovia, ktorí predtým zo strany odišli alebo mali pozastavené členstvo
2010: vo voľbách do Poslaneckej snemovne získala KDU-ČSL len 4,39 % hlasov, a teda neprekročila brány dolnej komory parlamentu, bolo to prvý raz, čo ľudovci nemali zastúpenie v dolnej komore; v reakcii na túto skutočnosť rezignoval predseda Cyril Svoboda a stranu dočasne viedla Michaela Šojdrová
2010: na zjazde v Žďári nad Sázavou bol zvolený predsedom strany Pavel Bělobrádek, pod jeho vedením došlo ku kompletnej výmene riadiacich orgánov strany, do čela sa dostali najmä mladí ľudia pod 40 rokov a strana sa posunula viac do pravej strany politického spektra
2012: bol zvolaný zjazd, na ktorom sa prepracovali stanovy, bol vytvorený štatút priaznivca strany, regióny majú odvtedy zastúpenie v orgánoch strany podľa volebných výsledkov a strana sa mala viac otvoriť nečlenom cirkví. Za cieľovú skupinu boli stanovené rodiny s deťmi, stredná trieda, neziskové organizácie a staršia populácia. Len tesne neprešiel návrh zmeny slova v názve „Československá“ na „Česká“
2014: strana zaznamenala úspech v európskych voľbách – získala až 3 mandáty
2017 – 2021: účasť v opozícii, strana vo voľbách získala len 5,80 % hlasov
2019: na zjazde bol za predsedu zvolený Marek Výborný a tiež sa odhlasovala zmena názvu z Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová na skratku KDU-ČSL. Po smrti svojej manželky oznámil Marek Výborný v novembri, že rezignuje na funkciu predsedu strany k termínu mimoriadneho zjazdu strany.