Štátna rada Slovenskej republikyŠtátna rada Slovenskej republiky bola ustanovená podľa ústavného zákona[1] v júli 1939. Mala byť zložená z najváženejších ľudí štátu a slúžiť prostredníkom medzi prezidentom, snemom, vládou a politickými stranami (podávať prezidentovi republiky a vláde dobrozdania). Rada mala (ústava hlava 5, § 52)[1] rozhodovať o zložení snemu (zostaviť kandidátnu listinu pre voľby do snemu) a zbavovaní poslancov poslaneckého mandátu. Mala aj možnosť predkladať návrhy zákonov. Jej úlohou bolo aj vykonávať funkciu najvyššieho ústavného súdu v prípadoch, keby snem podal žalobu na prezidenta, členov vlády alebo členov snemu. Štátna rada nemala vlastnú výkonnú moc, sama nemohla nikoho obžalovať. Vo vážnych otázkach celoštátneho charakteru mohla podávať všetkým orgánom štátu odporúčania, ale čisto nezáväzné. Štátna rada (ústava hlava 5, § 51)[1] sa skladá z minimálne 20 členov :
Zloženie Štátnej rady SR v jej I. funkčnom období (1940 - 1943)Prvé ustanovujúce zasadanie Štátnej rady bolo stanovené na 6. augusta 1940. Konalo sa v prezidentskom paláci. Zasadanie otvoril a viedol prezident Dr. Jozef Tiso. Po zložení sľubu všetkých členov sa konala voľba predsedu a podpredsedov.[2]
Zloženie Štátnej rady SR v jej II. funkčnom období (1943 - 1945)Pri skladaní členov Štátnej rady v II. funkčnom období sa prihliadalo, aby členovia nezasadali vo vláde ani v sneme.[3]
Členstvo v Štátnej rade nebolo honorované, bola to čestná funkcia. Jedinou výhodou bol ročný voľný lístok na cestovanie železnicou. Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia