|
Karol Mederly
JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava)[1] bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky. Pochádzal z ôsmich súrodencov. Gymnaziálne štúdiá začal v Ružomberku, no pre nezhody s profesorom musel odísť a doštudoval v Kežmarku. Právo vyštudoval na univerzite v Kluži. Po ukončení štúdií pracoval v na mestskom úrade v Ružomberku, bol sirotským notárom. Neskôr v meste pôsobil ako magistrátny radca a po prevrate bol mešťanostom (primátorom) Ružomberku. V dvadsiatych rokoch pôsobil v župných a krajinských úradoch. V roku 1928 ho HSĽS nominovala na post prezidenta Slovenskej krajiny. Prezidentom sa nakoniec stal Ján Drobný.[2] Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák. V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.[3] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.[4] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok, bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.[5] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.[6] Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok – 27. 8. 1972 Bratislava[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej. V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Česko-Slovenska. 14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy[8] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.[9] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.  Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 – 1945. Rozsudok bol vynesený 18. októbra 1847. Mederly bol odsúdený na 6 rokov väzenia, 10 rokov straty občianskych práv a konfiškácie 1/4 majetku[10]. Štvorica obžalovaných bola odsúdená základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.[9] Referencie
Ďalšia literatúra
Externé odkazy
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
