|
Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)
Alexios I. Studites (starogr. Ἀλέξιος ὁ Στουδίτης, lat. Alexius Studites; * ? – † 20. február 1043, Konštantínopol)[1] bol opát (igumen) Studijského kláštora a konštatinopolský patriarcha v rokoch 1025 až 1043.[2][3] Studites bol horlivým prívržencom Macedónskej dynastie, zároveň však bol aj ochrancom nezávislosti cirkvi a čistoty cirkevnej náuky. Významnou bola jeho úprava kánonického manželského práva (napr. úprava prekážky pokrvného príbuzenstva pri manželstve). V roku 1034 založil v okolí Konštantínopola Monastier Usnutia Panny Márie, pre ktorý spísal typikon, ktorý sa neskôr používal aj v slovanských krajinách.[2][3] ŽivotAlexios, pôvodne igumen Studijského kláštora, sa konštantínopolským patriarchom stal niekedy v polovici decembra 1025, keď ho do úradu bez kánonických formalít na smrteľnej posteli ustanovil cisár Bazil II.[2] Tento kánonickoprávny nedostatok sa neskôr proti nemu snažili neúspešne využiť viacerí cisári.[3] V júli 1026 podporil Alexios nového cisára Konštantína VIII. a ustanovil cirkevnú novelu, ktorá automaticky prekliala akýchkoľvek vzbúrencov proti legitímnym cisárom.[2] V roku 1027 odsúdil charistikion (zverenie kláštorných pozemkov do správy určitej osobe, či inštitútu) a v januári 1028 sa Alexios pokúsil zvýšiť nezávislosť cirkvi a jej predstaviteľov tým, že ustanovil nespôsobilosť civilných súdov súdiť klerikov a mníchov.[1][4] Alexios sa preukázal aj ako značný ochranca ortodoxnej kresťanskej náuky. Po tom, čo boli k ríši za vlády Bazila II. pripojené početné východné oblasti, stali sa obyvateľmi Byzantskej ríše aj zväčša neortodoxní Arméni a Sýrčania, ktorých byzantská vláda považovala za heretikov. Spory nastali krátko po smrti cisára Bazila II. a už v roku 1029 bol proti jakobitom v Konštantínopole vedený cirkevný súd. Jakobitský patriarcha Ján VIII. bar Abdun bol exkomunikovaný a vyhnaný zo svojho sídla. O rok neskôr sa v Konštantínopole uskutočnila synoda zaoberajúca sa perzekúciou východných heretikov. Prenasledovanie pokračovalo aj za vlády Michala IV., keď nakoniec jakobitský patriarcha presídlil do arabských krajín.[5][3] Vernosť Macedónskej dynastii Alexios preukázal po tom, čo i napriek nesúhlasu oddal cisárovnú Zóé s Michalom IV. a to i napriek kánonickým obtiažam (šlo o druhé manželstvo cisárovnej Zóé). Počas vlády Michala IV. však Alexios takmer pre ambície cisárovho brata Ióanna Orfanotrofa stratil svoj úrad. Úrad si však udržal a ustál aj opakovanú snahu o zosadenie zo strany nového cisára Michala V.[1] Námietky proti jeho nekánonickému nástupu na patriarchálny stolec totiž argumentačne podkopávali aj legitimitu samotných cisárov, ktorých patriarcha korunoval a mnohých metropolitov v ríši, ktorých dosadil.[3][4] V roku 1042 Alexios stál v centre ľudového povstania, ktoré zbavilo trónu neobľúbeného Michala V. a dosadilo na byzantský trón cisárovné sestry Zóé a Theodoru. Druhýkrát Alexios v cirkevných manželských prekážkach cisárovnej Zóé ustúpil pri jej v poradí už treťom manželstve s Konštantínom IX. Monomachom.[5] V minulosti naopak východná cirkev tretie manželstvo zakázala (Lev VI.). Alexios zomrel 20. februára 1043 v Konštantínopole.[1] Údajne po sebe zanechal značné bohatstvo v zlate, ktoré si privlastnil Konštantín Monomachos.[3] Referencie
Ďalšia literatúraPrimárne pramene
Sekundárna a terciárna literatúra
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
