|
Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
Zuzana Mojžišová (* 15. október 1965, Bratislava)[1] je slovenská filmová kritička, scenáristka, spisovateľka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.[1][2] ŽivotopisVyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU) a dlhé roky sa venovala písaniu filmových a literárnych kritík pre politicko-spoločenský týždenník .týždeň, časopis Film.sk, Nota bene a iné periodiká. Jej štýl písania je informatívny, s jasným a plynulým prechodom medzi témami. Využíva farebný jazyk na dotvorenie atmosféry kritizovaného diela, vďaka ktorému si čitateľ dokáže jednoducho vizualizovať pocity z filmu či knihy. Od roku 2019 pôsobí ako vedúca na Katedre filmových štúdií, pedagogičkou na VŠMU je od roku 2000. Venuje sa aj apretácii knižných textov. V posledných rokoch sa pravidelne zúčastňuje odborných panelov na podujatí Týždeň slovenského filmu. Odborné filmologické texty publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch (napr. Kino-Ikon, ArteActa, Studia Romologica). Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Žudro, ktorého cieľom je zvyšovať toleranciu voči etnicky, sociálne, kultúrne či inak odlišným skupinám ľudí.[3] Je dcérou teoretičky a historičky umenia Ivy Mojžišovej a filmového a výtvarného teoretika Juraja Mojžiša, sestrou teoretického fyzika a novinára Martina Mojžiša.[chýba zdroj] Žije v Bratislave.[chýba zdroj] Odborné publikácieV roku 2016 vyšla kniha O ľuďoch a snoch, súbor Mojžišovej časopisecky publikovaných filmových recenzií, ktorú režisér Martin Šulík v úvode charakterizoval ako „stručné súkromné dejiny kinematografie posledného desaťročia“.[4] V knihe Za rómskym ľudom (2017) prepája vlastné denníkové záznamy z etnomuzikologických výskumov v rómskych osadách na východe Slovenska s autentickými výpoveďami ich obyvateliek a obyvateľov. Spolu s etnomuzikologičkou Janou Belišovou napísala knihy Phurikane giľa (Starodávne rómske piesne, 2002) či O Del dživel – Boh žije (2014), ktoré sa venujú rómskej hudbe. Je autorkou viacerých odborných štúdií a učebných textov. V roku 2014 publikovala odbornú knihu s názvom Premýšľanie o filmových Rómoch, kde uvažuje nad prezentáciou rómskej menšiny v hraných aj dokumentárnych filmoch z celého sveta, poukazuje na sociálne aj politické aspekty a dodáva vlastný kritický pohľad na dané filmy.[5] BeletriaJej autorský debut sa pripisuje zbierke poviedok Afrodithé (1997). Trinásť rokov po svojom debute vydala román Bon voyage (2010), ktorý sa dostal do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2011.[6] V roku 2013 vyšla jej novela s názvom Genius loci, ktorá je historickou prózou a konfrontuje pohľad dieťaťa na udalosti medzivojnového Česko-Slovenska a päťdesiatych rokov. Medzi jej ďalšie diela patrí kniha pre deti s názvom Dve-tri prasiatka (2006) a Rozprávky na sedem dní + Makarena (2012). Román Modus vivendi (taktiež vybraný do desiatky ceny Anasoft litera)[6] z roku 2019 prezentuje antiutopistické prostredie v blízkej budúcnosti a udalosti, ktoré tejto spoločnosti predchádzali sú rozprávané prostredníctvom troch stareniek. Tvorbe pre deti sa venuje aj naďalej, jej najnovším prírastkom je Havran v okne, Galandia a iné príhody (2021), gamebook, ktorú aj sama ilustrovala a ktorá invenčne prepája pozornosť mladého čitateľa s interaktívnou možnosťou voliť si nasledujúce smerovanie čítaného príbehu.[1] Dielo
Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
