Zákopčiansky potok
Zákopčiansky potok[1] je potok v regióne Kysuce, na území mesta Čadca a obcí Zákopčie a Raková v okrese Čadca v Žilinskom kraji. Je pravostranným prítokom Rakovej, v povodí Kysuce; má dĺžku 6,6 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-06-5766. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Javorníky, geomorfologický podcelok Vysoké Javorníky.[2] PrameňPramení v nadmorskej výške 812 m n. m. v lesnom extraviláne na severnom úbočí vrchu Chotárny kopec s nadmorskou výškou 906 m n. m., 400 m na sever od vrchola Chotárneho kopca, na území mesta Čadca, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky. Chotárny kopec zároveň tvorí trojchotárnik medzi mestom Čadca a obcami Ochodnica a Dunajov Opis tokuTečie severným smerom, v nadmorskej výške 677 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Zákopčie, v nadmorskej výške 657 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v nadmorskej výške 623 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, ľavým brehom obmýva les Jedličná, pravým brehom obmýva les Brestová, stáča sa do smeru severozápad, vyteká z lesa a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v nadmorskej výške 602 m n. m. vteká do intravilánu časti obce U Holých, v nadmorskej výške 586 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v nadmorskej výške 575 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v nadmorskej výške 569 m n. m. opúšťa intravilán časti obce U Holých, preteká trvalým trávnym porastom, v nadmorskej výške 561 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok a vteká do lesa, pravým brehom obmýva les Brehy, oblúkom sa stáča do smeru západ, v nadmorskej výške 541 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, ľavým brehom obmýva les Mladá hora, v nadmorskej výške 508 m n. m. vteká do intravilánu obce Zákopčie do jej ústrednej časti obce Zákopčie Stred, v nadmorskej výške 506 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok od časti obce U Kordišov, meandruje, v nadmorskej výške 491 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, ľavým brehom obteká úpätie kopca Vŕšok s nadmorskou výškou 671 m n. m., podteká cestu Raková-Zákopčie a zároveň vteká na obecnú hranicu medzi Zákopčím a Rakovou, po ktorej tečie záverečných 50 m do ústia a v nadmorskej výške 470 m n. m. ústi do Rakovej ako jej pravostranný prítok. Raková ďalej ústi do Kysuce. Zákopčiansky potok má osem bezmenných prítokov.[3][4][5] Zákopčiansky potok pramení a krátky úsek preteká na území mesta Čadca, preteká územím obce Zákopčie a krátky úsek v závere toku spolu s ústim preteká po obecnej hranici medzi obcami Zákopčie a Raková v okrese Čadca v Žilinskom kraji, v geomorfologickom celku Javorníky, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky.[6] Pôvod názvuNázov vodného toku Zákopčiansky potok má pôvod v názve obce Zákopčie, v priestore ktorej preteká a ústi. Z toponyma Zákopčie rozšírením o formant -ský, resp. aloformant -iansky, a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Zákopčiansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Názov obce Zákopčie, ako typický predstaviteľ predponovo-príponového toponyma, má pôvod v polohe pomenúvaného geografického objektu z hľadiska pomenúvateľa vo význame objekt ležiaci za kopcom, za menšou vyvýšeninou v teréne, za vŕškom. Motivácia pomenovania je aj v súčasnej slovenčine jasná.[7] Hydronymum Zákopčiansky potok bolo štandardizované v roku 1994.[8] Najstarší dochovaný písomný záznam toponyma Zákopčie je z roka 1662. Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia