Črchľový potok (prítok Kysuce)
Črchľový potok[1] je potok v centrálnej časti regiónu Kysuce pretekajúci obcou Raková a v malom rozsahu pri ústí i po hranici s mestom Čadca v okrese Čadca. Je to pravostranný prítok Kysuce, ktorá ústi do Váhu; má dĺžku 4,6 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-06-5757. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Turzovská vrchovina, geomorfologický podcelok Hornokysucké podolie.[2] PrameňPramení v nadmorskej výške 743 m n. m. v lesnom extraviláne v južnej časti územia obce Raková 30 m severovýchodoseverne od trojchotárnika, v ktorom sa stretávajú hranice obcí Raková, Zákopčie a Čadca, v lesnom komplexe Osobité, v geomorfologickom celku Turzovská vrchovina, v geomorfologickom podcelku Hornokysucké podolie. Opis tokuTečie severným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 567 m n. m. pretína lesnú spevnenú cestu, obteká pole Pod Hájnicou, v nadmorskej výške 508 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, svojim ľavým brehom obteká východné a severovýchodné úpätie z južnej strany zalesneného a zo severnej strany odlesneného, zatrávneného vrchu Črchľa s nadmorskou výškou 563 m n. m., vo výške 479 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, vystupuje z lesa a po ľavej strane obmýva pasienky, lúky a riedky lesný porast, v nadmorskej výške 443 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, stáča sa do východného smeru, ľavým brehom obmýva obecný areál hospodárskeho strediska s vodárňou a vteká do intravilánu Rakovej, po zmene smeru na sever tečie po obecnej hranici medzi Rakovou a mestom Čadca, podteká železničnú trať Čadca – Makov a po krátkom úseku v nadmorskej výške 415 m n. m. ústi do Kysuce ako jej pravostranný prítok. Má tri bezmenné prítoky.[3][4][5] Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Turzovská vrchovina, v geomorfologickom podcelku Hornokysucké podolie.[6] Pôvod názvuVodný tok má pôvod v názve vrchu Črchľa (Turzovská vrchovina) s nadmorskou výškou 563 m n. m., na východnom úpätí ktorého potok tečie. Z toponyma Črchľa rozšírením o formant -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložené z prídavného mena a z podstatného mena) Črchľový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Názov vrchu Črchľa, ktorého severná časť je ešte aj v súčasnosti odlesnená, má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene črchľa vo význame časť lesa, v ktorom sa lúpala kôra zo stromov, aby vyschli, vyčrchlené miesto. Motivantom pomenovacieho procesu bol charakteristický výskyt vyčrchleného miesta v priestore vrchu v čase pomenovania. Črchlenie bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Najskôr sa obsekala, olúpala kôra dookola kmeňa stromu, aby vyschol, neskôr sa očrchlené vyschnuté stromy vytínali a potom sa klčovaním získavala užitočná, kultúrna pôda. Podstatné meno črchľa je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj jej slovnej zásoby.[8][9] V roku 2007 bola štandardizovaná podoba hydronyma Črchľový potok.[10] Porovnaj aj hydronymá napr. Črchľový potok (prítok Varínky), Črchľový potok (prítok Osturnianskeho potoka), Črchľový potok (prítok Polhoranky), Črchlinský potok, Črchľa (prítok Jelenieho potoka), Črchľa (prítok Kučmanovského potoka). Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia