Záhorský kanál

Súradnice: 48°38′02″S 22°10′47″V

Záhorský kanál
vodný kanál
Štát	Slovensko
kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Obce	Záhor, Bežovce
začiatok	Záhor
- poloha	Patrovka
- výška	107 m
- súradnice	48°37′15″S 22°11′45″V
Ústie	Veľké Revištia-Bežovce
- poloha	Záhor, Bežovce
- výška	106 m
- súradnice	48°38′02″S 22°10′47″V
Dĺžka	1,7 km
Rád toku	VIII.
Číslo hydronyma	4-30-06-829
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Záhorský kanál[1] je kanál v Dolnom Zemplíne na území obcí Záhor a Bežovce v okrese Sobrance v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Ústi do vodného toku Veľké Revištia-Bežovce. Má dĺžku 1,7 km. Rád toku VIII.

Začiatok

Začína sa v 107 m n. m. na sútoku dvoch zdrojníc (krátkej zdrojnice z juhu a netradične dlhej zdrojnice z východu) na území obce Záhor v katastrálnom území Záhor v okrese Sobrance v Košickom kraji, na hranici medzi intravilánom obce a extravilánom obce, pri juhozápadnom okraji intravilánu a pri západnom okraji poľa Patrovka[2].

Opis toku

Od začiatku tečie severozápadným smerom v kanalizovanej priamke poľnohospodárskym extravilánom obce Záhor, vteká do intravilánu obce a po krátkom úseku vyteká z intravilánu severným smerom do poľnohospodárskeho extravilánu, mení smer na severozápad, pravým brehom obmýva agrofarmu živočíšnej výroby vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva v Choňkovciach, priteká k obecnej hranici so susednou obcou Bežovce, ostatných 100 m svojho priebehu tvorí hranicu medzi obcou Záhor a obcou Bežovce, v poľnohospodárskom extraviláne v 106 m n. m. ústi do kanála Veľké Revištia-Bežovce ako jeho ľavostranný prítok. Kanál Veľké Revištia-Bežovce ďalej ústi do vodného toku Uh. Záhorský kanál patrí do okresu Sobrance v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Kapušianske pláňavy.[3][4] Nemá dôležitejšie prítoky.[5]

Pôvod názvu

Názov vodného toku Záhorský kanál má pôvod v názve obce Záhor, na území ktorej sa začína a územím ktorej preteká[6]. Z toponyma Záhor rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Záhorský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7]. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1990[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Záhorský kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022), ale existujú štyri prirodzené vodné toky s názvom Záhorský potok.

Referencie

1. Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-28.
2. Geografické názvy okresu Michalovce A 34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 63, 75. ISBN 80-85672-07-3
3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-22]
4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
5. Priebeh Záhorského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-28]
6. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 340.
7. MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
8. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 37, 79. ISBN 80-85164-17-5