Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka)

Súradnice: 48°43′44″S 22°15′57″V

Drieňovský potok
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Obec	Porúbka
Prameň	Čierťaž (904 m n. m.)
- poloha	Vihorlatské vrchy, Porúbka
- výška	650 m
- súradnice	48°44′50″S 22°19′30″V
Ústie	Kútočný potok
- poloha	Zalužická pahorkatina, Porúbka
- výška	170 m
- súradnice	48°43′44″S 22°15′57″V
Dĺžka	5,2 km
Rád toku	VIII.
Hydrologické poradie	4-30-06-768
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Drieňovský potok je potok v Zemplíne v severozápadnej časti územia obce Porúbka v okrese Sobrance. Je to pravostranný prítok Kútočného potoka v povodí Bodrogu; má dĺžku 5,2 km. Je vodným tokom VIII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-06-768. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Vihorlatské vrchy, geomorfologický podcelok Popriečny a v krátkom úseku pri ústí geomorfologický celok Východoslovenská pahorkatina, geomorfologický podcelok Zalužická pahorkatina.[1]

Prameň

Vodný tok Drieňovský potok pramení v nadmorskej výške 650 m n. m. na západnom lesnatom úbočí vrchu Čierťaž vo Vihorlatských vrchoch na území obce Porúbka v okrese Sobrance. Pramení a preteká v geomorfologickom celku Vihorlatské vrchy, v geomorfologickom podcelku Popriečny[2] a na malom úseku pred zaústením tečie geomorfologickým celkom Východoslovenská pahorkatina, geomorfologickým podcelkom Zalužická pahorkatina.

Opis toku

Od prameňa na úbočí vrchu Čierťaž (904 m n. m.) Drieňovský potok tečie západným smerom 0,6 km a ďalej sa jemne stáča do juhozápadného smeru; tento smer si zachováva až po svoje ústie. Preteká lesom Drienkovský vrch, ktorý je lokalizovaný na severnom a západnom úpätí vrchu Drieňovský vrch (626 m n. m.), nižšie preteká východnou a južnou časťou lesa Mäsiarová a severnou časťou trvalého trávneho porastu (pasienok a lúka) s názvom Drienkov. Po opustení lesného komplexu preteká trvalým trávnym porastom Vinica a ornou pôdou Rúbaň. Tesne na okraji intravilánu obce Porúbka ústi do Kútočného potoka.[3][4] Vodný tok Drieňovský potok nemá prítoky; pramení a preteká v lesnom extraviláne a iba záverečných 0,3 km vrátane zaústenia tečie poľnohospodárskym extravilánom obce Porúbka.

Pôvod názvu

Názov vodného toku Drieňovský potok[5] súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, ktorým tento vodný tok preteká. Vodný tok Drieňovský potok preteká lesom Drienkovský vrch, úpätím vrchu Drieňovský vrch a ďalej tečie cez trvalý trávny porast Drienkov v katastrálnom území obce Porúbka v okrese Sobrance.[6] Je zrejmé, že tieto toponymá vzájomne súvisia. Zo slovného základu drieň rozšíreného o príponu menného adjektíva -ov systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Je pravdepodobné, že v pomenovacom procese toponým bol primárne pomenovaný vrch Drieňovský vrch a vodný tok Drieňovský potok bol týmto procesom dotknutý až sekundárne. Názov vodného toku Drieňovský potok bol štandardizovaný v roku 1990.[8]

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

Referencie

1. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2021-10-06].
2. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 126. 079-902-87 NVA.
3. Priebeh vodného toku Drieňovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] Archivované 2021-10-07 na Wayback Machine [cit. 2021-10-10].
4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 27, 28. Bratislava 1976. 79-002-76.
5. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [3] (cit. 2021-10-04).
6. Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad, geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 44, 69. ISBN 80-85672-07-3.
7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
8. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 38 a 61. ISBN 80-85164-17-5.