Veronika dlholistá
Veronika dlholistá[4] alebo veronikovec dlholistý (lat. Veronica longifolia alebo Pseudolysimachion longifolium[5]) je druh trvácej byliny z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po východnú Áziu.[5] Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod). OpisVeronika dlholistá je trváca bylina s holým podzemkom a vodorovnými podzemnými poplazmi. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá, zriedka hore rozkonárená, vysoká do 150 cm. V dolnej časti je holá, v strednej a v súkvetí chlpatá.[4][6][7] Listy sú protistojné alebo v 3 až 4 početných praslenoch, spodné sú zreteľne stopkaté. Čepele sú kopijovité, na báze široko klinovité alebo srdcovité, ostro pílkovité, dlho končisté a roztratene chlpaté.[4][6][7] Kvety sú na rozkonárených stonkách usporiadané v 3 až 9 hustých a štíhlych kvetných strapcoch, dlhých do 15 cm. Štvorpočetná krátko rúrkovitá koruna s priemerom do 7 mm je svetlo modrofialová, rúrka je v ústi brvitá a kvetné lupienky sú široko vajcovité. Čnelka je dlhá do 10 mm a dve modrofialové tyčinky korunu prevyšujú. Štyri kališné diely sú nerovnako dlhé (horné sú dlhšie), kopijovité a na okraji chlpaté. Listene sú čiarkovito kopijovité, chlpaté a dlhšie ako kvetné stopky.[4][6][7] Holé, obrátene srdcovité tobolky sú zboku mierne sploštené, široko vajcovité až guľaté, na vrchole s plytkým výkrojom. Sú o málo dlhšie ako kalich. Semená s veľkosťou do 1 mm sú svetlohnedé.[4][6][7] RozšírenieVeronika dlholistá je prirodzená takmer v celej Európe, s výnimkou Veľkej Británie, Španielska a Fínska, kde bola zavlečená. Južná hranica jej pôvodného areálu sa rozprestiera od Talianska, cez Turecko, severný Kaukaz, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, severné oblasti Číny po Kóreu. Introdukovaná je aj v Severnej Amerike.[5] Na Slovensku je najčastejšia na Záhorskej a Východoslovenskej nížine, menej na Podunajskej nížine a ojedinele v Slovenskom krase a Košickej kotline.[4] EkológiaVeronika dlholistá rastie na vlhkých zaplavovaných a na živiny bohatých stanovištiach, predovšetkým v teplejších nížinných oblastiach. Vyskytuje sa najmä na aluviálnych lúkach, vo vlhkých krovinách a na okrajoch lužných lesov, na ílovitých, striedavo zaplavovaných alebo podmáčaných pôdach. Na Slovensku najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške 720 m n. m. Kvitne v júni až auguste. Variabilita v jej výške a rozkonárení značne závisí od ekologických pomerov na stanovišti.[4][6][7] PoddruhyWebové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhové taxóny:[5]
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia