Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.
Obec založená pravdepodobne v 16. storočígoralskými osadníkmi z hornej Oravy.[5] Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR[3], Kropilák uvádza 1696[5]). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).[6]
Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.[5] Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.[7]
9. mája1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.[8][9][10]
Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.[5][11]
Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).[6]
Súčasnosť
Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.[12][13]
Časti obce
Jóbova Ráztoka
Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808.[6][5] Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.[5] Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.
Staršie názvy: Rosztoka D[omini] Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka.[6][5] Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).
Obyvateľstvo
Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784
z toho 0 – 5 ročných: 100, 6 – 11: 113, 12 – 14: 62, 15 – 19: 81, 20-39: 124, 40 – 59: 142, starších ako 59 rokov: 48
z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
z toho 372 gramotných
114 domov
z toho 1 kamenný, 113 drevených
z toho 114 so šindľovou strechou
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1823 – 1826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokovéhooltárasv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.[18]Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia.[19] Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.[11] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.[5]
Zaujímavosti
V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923 – † 2013).[20][21] Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.
Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936 – † 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.[22][23][24][25]
Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).[26]
Turistika
V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.
na Oblazoch (Kvačianska dolina) možnosť pripojenia na červenú turistickú trasu č. 0862a Kvačany – Kvačianska dolina – Huty – Horáreň pod Bielou skalou, s turisticky náročnejším pokračovaním 0862b na Sivý vrch (1 805 m n. m.) a ďalej na východ hlavným hrebeňom Roháčov (0862b vedie územím TANAPu a je sezónne uzavretá v období od 1. novembra do 15. júna)
Občianska vybavenosť
predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)
Ubytovanie
penzión Pri Veži
penzión Borovec
viaceré privátne ubytovania
Doprava
Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 1982 – 1986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.[27]
V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný:
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑ abcRegionálne štatistiky : Základná charakteristika [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
↑ abcdefghiKROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1978. 532 s. S. 242.
↑ abcdMAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. 600 s. Dostupné online.ISBN 80-224-0530-2.
↑Individuálna výročná správa obce Huty za rok 2014 [online]. Obec Huty, [cit. 2018-05-31]. Kapitola 1.5 História obce, s. 6 – 7. Dostupné online.
↑BÉRCZI, Szaniszló. Magyarországi meteoritek [online]. Budapešť: Eötvös Loránd University, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
↑JURIŠ, Marek. Na Veľkom Borovom spadol meteorit. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-01. Dostupné online [cit. 2018-02-04]. ISSN1335-4418.
↑ abSÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6.
↑GEJDOŠ, Miro. Veľké Borové je najmenšia obec Liptova. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-09. Dostupné online [cit. 2018-02-05]. ISSN1335-4418.
↑VAŠUTA, Tomáš. Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-06. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. ISSN1335-4418.
↑ abA magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : 1. rész.. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. 880 s. Dostupné online. S. 786. Archivované 2018-02-05 z originálu.
↑MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2012. 2000 s. Dostupné online.ISBN 978-80-8121-222-2. S. 33, 289, 539, 788.
↑CHYTIL, Alois. Chytilův místopis ČSR. 2. aktualizované vydání Praha : Alois Chytil, 1929. 1480 s. Dostupné online. S. 69.
↑ abPočet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Veľké Borové – Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
↑ abGREŠOVÁ, Monika. Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-02-03. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN1335-4418.
↑ abNOVOTNÝ, Dalibor. Jozef Smutniak, alebo no, toto je jako ten kolektív, moje dielo [online]. youtube.com, 2017-02-12, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
↑Rodiská a doliny [film] : vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov (2013) [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
↑ abGruska, Viliam, 1936 – 2019 [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
↑ abSEMANCO, Emil. Človek, čo prevliekal ťavu uchom ihly.... Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2020-03-14].
↑ abVOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN1335-4418.
↑Vyhlásenie výsledkov súťaže „Strom roka 2004“ [online]. Bratislava: REC Slovensko, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online. Archivované 2007-09-21 z originálu.
↑KUBIŠOVÁ, Ľubica. Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-05. Dostupné online [cit. 2018-02-07]. ISSN1335-4418.
↑Náhrobok Jozefa Smutniaka, Veľké Borové [online]. 2020-01-05, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
↑Alojz Glončák In: Slovenský biografický slovník II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. Dostupné online. S. 194.
↑Alojz Glončák In: DIKOVÁ, Mária. História Serede – osobnosti – udalosti – september [online]. seredskenovinky.sk, 2012-09-18, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.