Svorad (svätec)
Svätý Svorad (označovaný tiež ako sv. Andrej-Svorad, lat. Zoerardus, poľ. Świerad; * okolo roku 980 – † okolo roku 1030) bol benediktínsky mních, pôsobiaci na území dnešného Slovenska. Je vnímaný ako prvý slovenský svätec a je patrónom mesta Nitry a nitrianskeho biskupstva.[1] Svätý Svorad sa narodil podľa neskoršej tradície v Opatowci na Wisle v Malopoľsku. Niekoľko rokov mal žiť ako pustovník neďaleko dediny Tropie nad Dunajcom.[1] Za vlády uhorského kráľa Štefana I. prišiel Svorad do Nitry, kde vstúpil do benediktínskej rehole v kláštore sv. Hyppolita na Zobore. Tam prijal od opáta Filipa mníšske rúcho a rehoľné meno Andrej.[1] Svätý Svorad pustovníčil na Zobore, traduje sa, že viedol pustovnícky spôsob života v malej jaskyni neďaleko kláštora. Jaskyňa sa odvtedy nazýva Svoradova. Žil v tak prísnej askéze, že podľa legendy sa mu železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pásu, časom vrástla do jeho tela. Jeho žiakom bol sv. Benedikt (Beňadik), ktorý pustovníčil na Skalke pri Trenčíne.[1] Svätý Svorad zomrel niekedy okolo roku 1030. Nitriansky vojvoda a neskorší uhorský kráľ Gejza I. už v roku 1064 urobil prvé kroky k jeho svätorečeniu, hoci podľa dohadov kult tohto prvého slovenského svätca bol oficiálne potvrdený až v roku 1083 pápežom Gregorom VII. zásluhou uhorského kráľa Ladislava I.[1] Ostatky sv. Svorada sú uložené v katedrále sv. Emeráma v Nitre.[1] O živote sv. Svorada sa dozvedáme z Legendy o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Beňadikovi, ktorú napísal zo slovenského územia pochádzajúci biskup, básnik a prozaik Maurus.[1] Referencie
Literatúra
Pozri ajIné projekty
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia