Vápeč

O chránenom území pozri Vápeč (národná prírodná rezervácia).

Súradnice: 48°56′21″S 18°19′34″V

Vápeč
vrch
Pohľad na Vápeč z Hornej Poruby.
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okres	Ilava
Obce	Košecké Podhradie, Horná Poruba
Časť	Strážov
Pohorie	Strážovské vrchy
Podcelok	Zliechovská hornatina
Povodie	Váh
Nadmorská výška	955,5 m n. m.
Súradnice	48°56′21″S 18°19′34″V
Geologické zloženie	dolomit
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po značke z obce Horná Poruba
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vápeč (955,5 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Horná Poruba, približne 9 km juhovýchodne od Ilavy.[3] Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.[4]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[5] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie (osada Kopec).[6] Je súčasťou mohutného masívu Suchej hory a leží na jeho západnom okraji.[3]

Opis

Vápeč tvorí nezameniteľnú siluetu, vypínajúcu sa nad Porubskou brázdou. Atraktívny cieľ turistov je sedlom spojený so susednou, juhovýchodne situovanou Suchou horou (986 m n. m.), južne leží Homôľka (907 m n. m.), západne vrch Hoľazne (901 m n. m.), severne Mačičie (758 m n. m.) a východným smerom Čierny vrch (855 m n. m.) a Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu; východné a severné svahy odvodňuje Podhradský potok, západné a južné jeho prítok, Porubský potok. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí položená Horná Poruba a severovýchodne ležiaca osada Kopec, čoby miestna časť obce Košecké Podhradie. Juhozápadne sa nachádza Dolná Poruba a juhovýchodne sú lazy Valaskej Belej.[3] Sedlom Palúch pod vrcholom prechádza trasa Cesty hrdinov SNP.

Geológia

Vápeč vytvára morfologicky dominantná príkrovová troska hronika. Na svahoch je budovaný hlavne vrchnotriasovými (tzv. hlavnými) dolomitmi[7]. Vrchol tvoria wettersteinské vápence.

Flóra

Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Celkový charakter lesnej a nelesnej vegetácie je submontánny. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti Vápeča sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých majú prevahu druhy teplomilné, podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh.[4]

Výhľady

Nesúvislý porast vrcholovej časti s rozsiahlou skalnatou časťou, poloha vrchu a nadmorská výška umožňuje zaujímavé výhľady. Veľmi dobre sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, časť Malej a Veľkej Fatry, pohorie Vtáčnik, Pohronský Inovec a Tribeč.[8]

Prístup

• po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Palúch:
  • zo západného smeru z Omšenskej Baby cez Hornú Porubu
  • od východu zo Zliechova
• po značke z Ilavy
• po značke:
  • zo západu z Prejty cez Hornú Porubu
  • z južného smeru zo sedla pod Homôľkou[3]

Referencie

1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
3. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
4. Vápeč. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.
6. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
7. Maheľ, M., (Editor), 1982, Geologická mapa Strážovských vrchov 1 : 50 000. Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.

Pozri aj

• Vápeč (národná prírodná rezervácia)
• Strážov (geomorfologická časť) – geomorfologická časť
• Zliechovská hornatina – geomorfologický podcelok
• Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeč

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape