Trenčianska vrchovina
Trenčianska vrchovina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Hoľazne (901 m n. m.).[1] VymedzeniePodcelok zaberá západnú časť Strážovských vrchov, približne od Beluše po Jastrabské sedlo pri Trenčíne. Na severe susedí s Podmanínskou pahorkatinou, severozápadným smerom leží Ilavská a západným Trenčianska kotlina, všetko podcelky Považského podolia. Jastrabské sedlo na juhu oddeľuje Považský Inovec a jeho podcelok Vysoký Inovec, o niečo východnejšie krajina prechádza do Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračujú Strážovské vrchy podcelkom Zliechovská hornatina.[2] Geomorfologické členenieOchrana prírodyVýchodný okraj vrchoviny je súčasťou CHKO Strážovské vrchy, z maloplošných chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Bindárka, Omšenská Baba, Ostrý vrch a Trubárka, prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom, Machnáč a Mitická slatina.[3] TurizmusNevysoká a pomerne ľahko prístupná časť Strážovských vrchov je často cieľom menej náročných vychádzok a najmä v okolí miest je vnímaná ako lesopark. Turistických chodníkov je najviac v okolí Trenčína a Trenčianskych Teplíc, v iných častiach trasy smerujú k dominantám s možnosťou výhľadov (Ostrý vrch, Omšenská Baba, Vlčinec, Sokol a i.), či do vyšších častí pohoria. Z turisticky atraktívnych lokalít sú vyhľadávané kúpeľný areál v Trenčianskych Tepliciach i hrady v Trenčíne či Košeci.[3] Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia