Titrácia

Priebeh titrácie

Titrácia je bežná laboratórna metóda kvantitatívnej analýzy. Zakladá sa na stanovení neznámej koncentrácie známeho objemu vzorky (titrandu) zmeraním objemu titračného štandardu (o známej koncentrácii), ktorý sme spotrebovali, aby látky práve a bez zvyšku zreagovali (tzv. bod ekvivalencie).

Aby sa jednoznačne a presne zistilo, kedy nastal bod ekvivalencie, väčšinou sa pridáva do titrovaného roztoku tzv. indikátor - látka, ktorá výrazne mení farbu podľa podmienok. Indikátory sú väčšinou buď selektívne (zafarbia sa podľa prítomnosti nejakej látky, napríklad škrob v prítomnosti trijodidového aniónu), alebo pri zmene vlasností prostredia (zafarbujú sa podľa pH, zmeny redoxného potenciálu a podobne). Niektoré ďalšie metódy určenia bodu ekvivalencie sú spektroskopia alebo konduktometria.

Titrácie sa obyčajne robia štyrikrát, z toho prvý pokus je len orientačný.

Druhy titrácií

Podľa reakcie rozlišujeme druhy titrácie: acidobazické (indikátory: fenolftaleín, metylová oranžová), redoxné (rôzne selektívne indikátory), komplexotvorné (indikátory: murexid apod.).

Acidobázické

Pre acidobázické titrácie je charakteristická titračná krivka (závislosť pH na pridanom objeme štandardu), ktorá v bode ekvivalencie prudko zmení hodnotu a inak je pomerne stála. Pre viacsytné kyseliny je takých „schodov“ viac, každý zodpovedá danému počtu väzieb. Patria sem napríklad:

• Alkalimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej zásady (NaOH, KOH)
• Acidimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej kyseliny (HCl, H₂SO₄)

Komplexotvorné

Pri komplexotvorných titráciách dochádza k tvorbe komplexov alebo chelátov.

• Chelátometria, najčastejšie chelačným činidlom kyselinou etyléndiaminotetraoctovou (EDTA)
• Merkurimetria, odmerným roztokom je dusičnan ortuťnatý

Oxidačno-redukčné (redoxné)

• Manganometria, odmerným roztokom je manganistan draselný, ktorý je zároveň indikátorom
• Jodometria, odmerný roztok tiosíranu sodného pri stanovení oxidovadiel, alebo vodný roztok elementárneho jódu pokiaľ sa stanovujú redukovadlá
• Bromátometria, odmerným roztokom je roztok bromičnanu draselného
• Bichrómatometria, odmerným roztokom je roztok dichrómanu draselného
• Cerimetria, odmerný roztok síranu ceričitého v kyseline sírovej
• Titanometria, odmerný roztok chloridu titanitého v HCl

Titrácie založené na zrážacích reakciách

• Gravimetria - jedna z mála priamych metód stanovenia
• Argentometria, stanovenie chloridov odmerným roztokom dusičnanu strieborného
• Nefelometrická titrácia - využíva meranie intenzity rozptýleného žiarenia[1]

Špeciálnym prevedením titrácia je spätná titrácia, pri ktorej sa k roztoku analytu pridá známe množstvo nadbytku nejakej látky, ktorá reaguje s analytom, a následne sa meria nezreagované množstvo tejto látky pomocou štandardnej titrácie. Príkladom môže byť stanovenie CaCO₃, ku ktorému sa pridá nadbytok HCl a následne sa nezreagovaná HCl stanovuje pomocou roztoku KOH.

Referencie

Chemický portál

1. nefelometrická titrácia. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 470.