Teplický potok

Súradnice: 48°54′33″S 20°38′39″V

Teplický potok
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Obec	Teplička, Markušovce
Sútok zdrojníc	Hornádske podolie
- poloha	Vlčie hŕbky
- výška	518 m
- súradnice	48°54′08″S 20°35′28″V
Ústie	Hornád
- poloha	Markušovce
- výška	418 m
- súradnice	48°54′33″S 20°38′39″V
Dĺžka	4,5 km
Rád toku	V.
Číslo hydronyma	4-32-01-3005
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Teplický potok[1] je potok v geomorfologickom celku Hornádska kotlina a v jej geomorfologickom podcelku Hornádske podolie[2][3] v regióne Spiš v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves. Je pravostranným prítokom Hornádu. Má dĺžku 4,5 km.[4]

Sútok zdrojníc

Začína sa sútokom zdrojníc v centrálnej časti územia obce Teplička v 518 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne južne od intravilánu obce pri pasienku a poli Vlčie hŕbky v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Východná zdrojnica pramení v 580 m n. m., v suchšom období trpí nedostatkom vody. Západná zdrojnica pramení v 552 m n. m..

Opis toku

Od sútoku zdrojníc tečie severovýchodným smerom cez poľnohospodársky extraviláne obce Teplička, v 501 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z intravilánu obce Teplička a mení smer na východ, pravým brehom obmýva pasienok a pole Korytno. V 484 m n. m. opúšťa územie Tepličky a vteká na územie obce Markušovce, v 474 m n. m. tvorí ráztoku, na južnom ramene tvorí bezmennú prietočnú vodnú nádrž, v 470 m n. m. sa obe ramená spájajú, v 462 m n. m. tvorí ďalšie dve bezmenné prietočné vodné nádrže. V 434 m n. m. na okraji intravilánu Markušoviec priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z poľa Pod Hôrkami, podteká lokálnu železnicu Markušovce – Rudňany, ďalej ulicu Pod Stožkami a v 424 m n. m. železničnú trať Žilina – Košice. V 418 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok.[5] Pramení a preteká na území obce Teplička a ďalej tečie a ústi na území obce Markušovce v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Nemá dôležitejší prítok.

Pôvod názvu

Motivantom pomenovania vodného toku bola vlastnosť potoka vyjadrená v slove teplica vo význame prameň, potok s vodou spôsobujúcou pocit tepla, s vodou s vyššou teplotou ako bežné potoky na okolí. Porovnaj aj názvy vodných tokov Teplá, Teplica, Teplička, Teplý potok, Tepličný potok.[6] Rozšírením slova teplica o formant prídavného mena -ský, -cký bolo utvorené prídavné meno teplický, z ktorého po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Teplický potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Slovo teplica po rozšírení o formant zdrobneniny -čka do podoby teplička pomenúva obec Teplička, v ktorej potok pramení a cez ktorú tečie. Hydronymum Teplický potok bolo štandardizované v roku 1992.[8] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Teplický potok je jedinečným názvom (január 2024).

Referencie

1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 73, 74. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 398.
5. Priebeh vodného toku Teplický potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-01-28].
6. Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Československa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. (Malé encyklopedie, sv. 11.) S. 301, 302.
7. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
8. Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. Bratislava 1992. 97 s. S. 40, 65, 66. ISBN 80-85672-00-6.