Kamenný potok (prítok Hornádu)

Súradnice: 48°55′27″S 20°44′39″V

Kamenný potok
potok
Štát	Slovensko
kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Obce	Olcnava, Vítkovce
sútok zdrojníc	Olcnava, Vítkovce
- poloha	Klokôčky
- výška	603 m
- súradnice	48°54′18″S 20°43′26″V
Ústie	Hornád
- poloha	Olcnava
- výška	392 m
- súradnice	48°55′27″S 20°44′39″V
Dĺžka	3,2 km
Rád toku	V.
Číslo hydronyma	4-32-01-2899
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kamenný potok[1] je potok v regióne Spiš, na území obcí Olcnava a Vítkovce v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy a ústi do Hornádu. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 3,2 km a je tokom V. rádu.

Vznik

Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v 603 m n. m. priamo na obecnej hranici v trojchotárniku medzi obcami Olcnava, Vítkovce a Poráč v okrese Spišská Nová Ves, v poľnohospodárskom extraviláne na východnom úpätí lesa Klokôčky. Zdrojnica pritekajúca z juhu pramení v 707 m n. m.. Zdrojnica pritekajúca z juhovýchodu pramení v 682 m n. m..

Opis toku

Tečie severným smerom v lesnom extraviláne po obecnej hranici medzi obcami Olcnava a Vítkovce, v 556 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 528 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 488 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Kamenná, veľkým oblúkom sa stáča do severovýchodného smeru, pravým brehom obmýva úpätie lesa Ponad Raj, v 432 m n. m. opúšťa obecnú hranicu medzi obcami Olcnava a Vítkovce a pokračuje cez územie Olcnavy, preteká cez samotu Kamenná, stáča sa na severozápad, podteká železnicu zo Žiliny do Košíc, v 392 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok[2]. Preteká v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy a v jej podcelku Hnilecké vrchy.[3][4][5] Nemá dôležitejší prítok.[6]

Pôvod názvu

Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj toponymá z oblasti potoka: les Kamenná, samota Kamenná. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).

Referencie

1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-07.
2. Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. 97 s. S. 45, 68, 76-78, 84. ISBN 80-85672-00-6.
3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-05]
4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 31. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
5. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 63. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
6. Priebeh Kamenného potoka (prítok Hornádu) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] Archivované 2023-01-09 na Wayback Machine [cit. 2023-01-06].
7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
8. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 54. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).