|
Tatra 813
  Tatra 813 (1967 – 1982) je česko-slovenský špeciálny ťažký terénny nákladný automobil. Základným predstaviteľom tohto typového radu bola predovšetkým vojenská verzia 813 "KOLOS" 8x8, ktorá bola schopná ťahať prívesy až do celkovej hmotnosti 65 ton. Vyrábali sa aj civilné verzie 8x8, 6x6, prípadne 4 × 4. Prívesový ťahač Tatra 813 6x6 bol schopný na ceste utiahnuť príves s hmotnosťou 100 ton. Podvozok a riadenie Základ vozidiel tvoril opäť pre Tatru typický podvozok s centrálnou nosnou rúrou a výkyvnými polonápravami. Na začiatku automobilu bola prvá riadená náprava, nasledoval medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými diferenciálmi, podvozok pokračoval druhou prednou riadenou nápravou, ďalej bola predná spojovacia rúra s medzinápravovým diferenciálom – deličom a planétovým rýchlobehom, prídavná prevodovka (na nej nad rúrou bola namontovaná hlavná prevodovka), zadná spojovacia rúra, prvá zadná náprava, medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými diferenciálmi a druhá zadná náprava. Prakticky každý typ podvozku mal svoj druh odpruženia:
Jednotlivé nápravy boli tvorené rozvodovkou, polonápravami, hnacími hriadeľmi a tanierovými kolesami. Kvôli zníženiu namáhania celého pohonného traktu boli vozy vybavené kolesovými redukciami (okrem TP 4 × 4). Celý podvozok skrýval dohromady 7 čelných diferenciálov. Pri tomto typovom rade výrobca používal výhradne jednomontáž pneumatík na všetkých nápravách. Verzia 8x8 KOLOS mala trvalý pohon všetkých náprav, aj vďaka čomu bolo vozidlo schopné prekonať priekopu širokú až 1,5 m, mohlo zdolávať kolmé výškové prekážky do 60 cm a jazdiť s bočným náklonom 30°. Ani T815 nedosahuje v teréne také schopnosti, ako T813. Každé vozidlo vyrobené pre armádu bolo vybavené centrálnym dofukovaním pneumatík. Dofukovať sa mohlo aj za jazdy. Dofukovanie ovládal vodič z kabíny otvorením ventilu pre každé koleso. Centrálne dofukovanie má svoj význam pri jazde v ťažkom teréne, kde sa často mení podložie, ale tiež v boji, kedy dôjde k prestreleniu pneumatiky. V tom prípade bolo možné pokračovať v jazde a nebolo potrebné meniť ihneď celé koleso. Riadenie, ktoré zabezpečovalo natáčanie obidvoch predných náprav, bolo vybavené kvapalinovým posilňovačom, rovnakým ako T138, ale s väčším účinkom na kolesá. Pohonná jednotka Technické údaje
Činnosť ventilátora bola ovládaná kvapalinovou spojkou, ktorá spolu s termostatom riadila otáčky ventilátora. Mazacia sústava motora mala suchú kľukovú skriňu. Chladič motorového oleja bol umiestnený pred ventilátorom na odklopnej časti masky automobilu. Aby bolo možné motor naštartovať aj pri veľmi nízkych teplotách, bol vybavený dvoma štartérmi a motor bolo možné pred štartom nahrievať aj nezávislým naftovým kúrením. Spojka a prevodovkaSpojka bola vo verzii 4 × 4 suchá dvojkotúčová trecia, na ostatné verzie sa montovala trojkotúčová. Bola vybavená posilňovačom, aby sa zmenšila sila potrebná k zošliapnutiu pedála. Motor s prevodovkou bol spojený kĺbovým hriadeľom idúcim zo spojky. Používali sa dva druhy prevodovky. Prvá bola päťstupňová (TP 6x6 a 8x8) a druhá desaťstupňová (TP 4 × 4, AD350, AD125, NT 4 × 4). Päťstupňová prevodovka mala 5 rýchlostných stupňov vpred a 1 stupeň pre jazdu vzad. Ovládanie bolo mechanické pákou umiestnenou pod prístrojovou doskou na pravej strane. Druhý až piaty prevodový stupeň bol istený tzv. blokovanou synchronizáciou. Desaťstupňová prevodovka bola zhodná s päťstupňovou, ale navyše bola vybavená dvojstupňový predradeným prevodom. Prídavné prevodovky existovali tiež 2 typy. Pre typ TP 6x6 a TP 8x8 sa montovala dvojstupňová s cestným a terénnym prevodom. Obidva stupne sa ovládali elektropneumaticky s predvoličom na radiacej páke. Druhý typ bol jednostupňový a montoval sa do všetkých ostatných verzií. Neutrál sa volil elektropneumaticky tlačidlom na prístrojovej doske. Verzie TP 6x6 a TP 8x8 boli navyše vybavené rýchlobehom, čo je ojedinelá výnimka v konštrukcii nákladných automobilov. Prvý stupeň bol priamy záber (pri ťahaní ťažkých prívesov), druhý plnil funkciu rýchlobehu (maximálna rýchlosť sólo vozidla). Stupne sa radili mechanicky pomocou páky pod sedadlom vodiča, radenie za jazdy sa nepredpokladalo. Kombináciou týchto prevodových stupňov mal vodič k dispozícii až 20 prevodov pre jazdu vpred a 4 pre jazdu vzad, ktoré volil v závislosti na terénnych podmienkach. BrzdyPrevádzkové brzdy boli bubnové, vzduchotlakové, umiestnené v kolesách. Brzdový systém bol tvorený tromi nezávislými okruhmi:
Parkovacia brzda bola bubnová umiestnená na prídavnej prevodovke. Vozidlo bolo vybavené aj odľahčovacou motorovou brzdou. KabínaKabína bola u všetkých modifikácií výhradne trambusového typu. Buď krátka, alebo dlhá dvojkabína. Do dvojkabíny sa bez problémov vošlo sedem osôb vrátane vodiča. Medzi prednými sedadlami bol umiestnený motor, ktorý bol tepelne a hlukovo izolovaný. Kabína bola vybavená nezávislým naftovým kúrením. V streche boli jeden alebo dva kruhové otvory. Typy prevedení Civilné
Vojenské
Aj T813 sa exportovali, napr. do bývalej NDR, Rumunska, Grécka a Indie. Celkovo sa vyrobilo 11 751 kusov. T813 sa zapísala do povedomia vodičov ako vozidlo, ktoré odtiahlo aj nemožné náklady po ceste, aj mimo nej. Iné projekty
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
