|
Tatra 72
Tatra 72 bol ľahký vojenský nákladný automobil s pohonom 6 × 4 a nosnosťou 1,5 tony, vyrábaný podnikom Tatra v Kopřivnici. Vznikol modernizáciou typu Tatra 26 podľa požiadavky VTLÚ. Väčšinu vyrobených kusov odobrala Česko-slovenská armáda, okrem toho ho licenčne vyrábala francúzska firma Lorraine. Na podvozkoch Tatry 72 boli tiež osadené obrnené automobily vz. 30. Počas rokov 1933 – 1936 vzniklo v Kopřivnici zrejme 320 vozidiel Tatra 72 (vrátane podvozkov pre obrnené automobily) a ďalších zhruba 200 v licencii. Jeho nástupcom sa stal typ Tatra 82. HistóriaVozidlo Tatra 72 vzniklo v roku 1933 úpravou automobilu Tatra 26/30 podľa požiadaviek Vojenského technického a leteckého ústavu.[1] Hlavnou zmenou bol väčší a výkonnejší motor z vozidla Tatra 52, došlo tiež k zosilneniu podvozku a jeho úpravám, mechanické brzdy boli nahradené hydraulickými. Nákladné verzie dostali dvojmontáž kolies na zadných nápravách. Takto zdokonalený typ mal lepšie jazdné vlastnosti na ceste aj v teréne. Vozidlo Tatra 72 následne začala česko-slovenská armáda odoberať v počtoch a verziách, pôvodne uvažovaných pre jeho predchodcu Tatra 26/30. Najviac vozidiel, 100 kusov, vzniklo s valníkovou nadstavbou, ďalšími verziami boli veliteľská, spojárska a guľometná. Vzniklo tiež niekoľko vozidiel vo forme nosičov protileteckých svetlometov. Armáda vozidlá dostala v rokoch 1934 – 1935 a tie sa v jej službe osvedčili ako výkonné a spoľahlivé. Päťdesiatjeden podvozkov poslúžilo k stavbe sériových obrnených automobilov vz. 30, skonštruovaných už skôr na báze Tatry 26/30. Menší počet vozidiel s otvorenou karosériou bol vyvezený do Číny.[2][3]  Tatra tiež vyrobila 30 samostatných podvozkov[4], určených pre karosovanie zákazník mi. Niekoľko ich zakúpili predstavitelia švajčiarskej armády.[2] Menšie počty vozidiel získali civilní užívatelia. Jeden podvozok kúpil cestovateľ RNDr. Jiří Baum, ktorý na ňom nechal postaviť expedičné vozidlo, s ktorým potom v roku 1935 absolvoval spolu so svojou manželkou cestu naprieč niekoľkými svetadielmi.[5]  Významnou kapitolou sa stala licenčná výroba vo francúzskej firme Lorraine, prebiehajúca od roku 1935. Vozidlá označené Lorraine 72 dodávala francúzskej armáde, niektoré z nich so skráteným rázvorom. Typickým znakom licenčných vozov bola dvojica malých nájazdových kolies vpredu, obmedzujúcich riziko uviaznutia v teréne.[2] Jedno z vozidiel bol skúšobne vybavený pancierovou karosériou. Celkom vzniklo 320[4] (podľa iných údajov 328[1]) vozidiel, zrejme vrátane 51 podvozkov pre obrnené automobily vz. 30[4]. Ďalších vyše 200 vozidiel bolo postavených v licencii firmou Lorraine.[2] Nástupcom Tatry 72 sa stal ďalej zdokonalený a robustnejší typ Tatra 82. Popis vozidlaMotor a prevodovkaTatru 72 poháňa plochý, vzduchom chladený zážihový štvorvalec s rozvodom OHV. Motor má zdvihový objem 1 910 cm³ (vŕtanie valcov 80 mm, zdvih 95 mm). Dosahuje najvyšší výkon 22 kW (30 k) pri 2650 ot./min. Palivovú zmes pripravuje karburátor Zenith 30T (U30) alebo Solex 30 BFVC. Umiestnenie motora je vpredu, nad prednou nápravou.[2][6] Mazanie je tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou. Chladenie vzduchom je podporené ventilátorom umiestneným na zotrvačníku za motorom. Palivová nádrž má objem 45 l. Za motorom je umiestnená suchá štvorlamelová spojka. Za ňou potom nadväzuje štvorstupňová prevodovka a dvojstupňová redukčná prevodovka v skrini diferenciálov zadných náprav.[2][6] Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V. Vozidlo je vybavené magnetovým zapaľovaním Bosch alebo scintilla.[6] Podvozok Základ podvozku tvorí oceľová chrbticová rúra, vpredu opatrená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu sú dve hnacie nápravy s výkyvnými polosami. Tie sú na každej strane odpružené spoločným poleliptickým listovým perom. Predná náprava poháňaná nie je a je vybavená nezávislým zavesením polonáprav, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Poháňané zadné nápravy majú uzávierky diferenciálov (prvej alebo oboch náprav). Rozchod predných kolies predstavuje 1 300 mm, zadných 1 300 mm (s dvojmontážou 1 692 mm). Rázvor náprav je 2 200 mm (krátky) alebo 2 900 mm (dlhý) + 920 mm. Svetlá výška pod nápravami je 220 mm.[2][6] Vozidlo je opatrené hydraulickými bubnovými brzdami systému Lockheed na všetkých kolesách. Kolesá sú osemnásťpalcové diskové (pri vojenských verziách dvadsaťpalcové) s pneumatikami rozmeru 5,50 × 18 "alebo 6,50 × 20".[6] KarosérieKabína vozidla je zmiešanej konštrukcie, s drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom. Vojenské vozidlá niesli tieto nadstavby:
Technické údajeÚdaje sa líšia podľa prevedenia. Rozmery na veliteľský automobil[2]:
Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdroj
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
