|
Sova dlhochvostá
Sova dlhochvostá alebo sova uralská[3] (lat. Strix uralensis) je druh vtáka z čeľade sovovitých (Strigidae). Obýva Palearktídu od Nórska po Japonsko.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, z časti preto, že sú vyvesené tisíce hniezdnych búdok, ako náhrada za stratu starých bútľavých stromov, často už mŕtvych stromov, ktoré bývajú odstraňované pri lesníckych prácach. Stavy v Európe stúpajú.[1] Poznávacie znakySova dlhochvostá patrí medzi väčšie druhy sov, po výrovi je najväčšou sovou (dĺžka tela je asi 600 mm[5], 580 - 620 mm[6] , krídla 380 mm, chvosta 302 mm, rozpätie 124 - 134 mm[6]). Je sivo sfarbená s tmavými hnedými škvrnami a pruhmi po celom tele. Závoj okolo očí má nápadne veľký, svetlosivý až bledohrdzavý alebo biely. Má zaokrúhlený chvost, počas letu sa vynímajú široké dlhé krídla. Na tichších miestach loví vo dne i v noci. Hlas23 s, Slovensko, "vuvuvuvuvuuvuvu"
23 s, Slovensko
1 min 50 s, Slovensko, na pozadí sa ozve pri 57 sekunde tónový rebríček druhu kuvičok vrabčí
Ozýva sa typickým ďaleko počuteľným hlasom "hau, hau, hau" [5], revírny hlas samca počuť až 2 km ďaleko a znie ako "VU hu".. nasleduje pauza 1 s a potom "vuhu-o VU ho"[6] alebo "vumb-vumb, van van van", pripomínajúcim psí štekot. V hniezdnej dobe je počuť aj hlas lákania do dutiny, je to sled húkavých tónov ako "vuvuvuvuvuvuvuvu".[6] Samička sa ozýva takými istým spôsobom ako samec ale jej hlas znie chrapľavo[6]. Samec prinášajúci potravu sa ohlási a samica odpovedá hlasom "kü VEÜ".[6] Výstražné alebo varovné hlasy znejú ako "kvek kvek" alebo "vraff" či "vraff-aff".[6] Výskyt a stav na SlovenskuNajhojnejšie sa vyskytuje vo východnej časti Slovenska. V posledných rokoch sa rozšírila na stredné Slovensko a ojedinele i na západné.[7] Vcelku je však vzácna. Na Slovensku bolo odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 700 - 1 000, zimujúcich jedincov 1 800 - 2 700, dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 34 % a zimovanie v 30,50 % mapovacích kvadrátoch.[4] Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 1400 – 2500 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4] Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce.[12] Podľa výsledkov opakovaného prieskumu po viac ako 30 rokoch 1989 - 2021 na rovnakom území Volovských vrchov na ploche 5,2 km² bol zistený stabilný stav, rovnaký počet 8 teritórií. [13] Ekológia a biotopStály vták. Žije v zmiešaných, ihličnatých a listnatých lesoch (bučiny). Svojmu miestu je verná. Hniezda si stavia v rázsochách stromov, v stromových dutinách a často sa usídli aj v opustených hniezdach po dravcoch. V marci až v apríli znáša 2 – 6 oválnych bielych vajec veľkosti 49×41 mm. Inkubačný čas 28 dní, výchova mladých 24 dní. Živí sa drobnými cicavcami, menšími vtákmi, žabami a hmyzom. OchranaPre hospodársky význam (žerie hraboše, myši) a celkovú vzácnosť je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3 000 (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[14]. Sova dlhochvostá je druh európskeho významu[15], ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 5 a ako 1-percentný druh v 9 chránených vtáčich územiach. [16] Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4] Vhodným modelom je prírode blízke hospodárenie v lesoch.[17][18] Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
