|
Myšiarka močiarna
Myšiarka močiarna alebo sova močiarna[3] (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovitých. Je rozšírená v močaristej tundre celej holarktídy. Nepravidelne hniezdi aj na nížinách východného a západného Slovenska, preukázane v 1,20 % mapovacích kvadrátov. Počas obdobia migrácie bol zistený aj v severnejších kotlinách Slovenska, zimuje v skupinách v 8,40 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov myšiarka močiarna patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trendy sa u myšiarky močiarnej zisťujú tradičnými metódami ťažko, má kočovný spôsob života. Celková populácia je klesajúca, stavy v Európe kolíšu ale z dlhodobého pohľadu sú stabilné, v Severnej Amerike je odhadovaný pokles rýchlosť <20% za obdobie troch generácií (14.49 roka). Podľa tradičného "Vianočného sčítania vtákov" (Christmas Bird Count, najdlhšie organizovaná dobrovoľná aktivita, kedy sa výsledky z veľkého územia získavajú za pomoci amatérskych pozorovateľov z radov bežných občanov, tzv občianska veda) je za posledných 50 rokov v severnej Amerike zaznamenaný pokles o 68.1%.[1] OpisMyšiarka močiarna meria 37[5] – 42 cm[6], s rozpätím krídel 90 - 105 cm[6]. Váži 290 – 490 g.[7] HlasSamec myšiarky močiarnej označuje svoje hniezdne teritórium tak, že vyletí do vzduchu, plachtí nad hniezdiskom a ozýva sa pritom hlbokým "bu-bu-bu-bu"[7] alebo "du-du-du"[6]. Niekedy pritom tlieska krídlami.[7][5] Hlas samice znie ako "tjäää-opp"[6] alebo "grik"[5]. Výskyt a stav na SlovenskuOdhadovaný počet hniezdiacich párov je 0 – 50, zimujúcich jedincov 100 – 1 000. Druh je fluktujúci. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 VU:B1,D1, VU – zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[8] V roku 2014 EN* D - silne ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V – zraniteľný druh.[4] BiotopNa Slovensku hniezdi v močiaroch pri rybníkoch, najmä na vlhkých lúkach s porastom ostríc (Carex) a s rozstrúsenými vŕbami v nadmorskej výške 102 - 120 m n. m.[4] Počas zimy sa vyskytuje v poľnohospodárskej krajine.[4] HniezdenieNa rozdiel od našich ostatných sov hniezdi myšiarka močiarna v otvorenej krajine, vždy na zemi, stavia si sama hniezdo a pri premnožení koristi zahniezdi aj v zimných mesiacoch. Zvyčajne hniezdia raz do roka, ak je dostatok koristi tak aj viackrát. Samica znáša 4 - 9 vajec každý druhý deň. Na znáške sedí už po znesení prvého vajca 24 - 29 dní. Samec jej a prvým vyliahnutým mláďatám prináša potravu, po vyliahnutí všetkých mláďat kŕmia obaja rodičia. Počas hniezdenia lovia aj cez deň. Samec aktívne stráži hniezdisko, naznačuje útok aj odvádzanie pozornosti. Mláďatá sú schopné letu 35 deň po vyliahnutí.[7] PotravaŽivý sa najmä hrabošom poľným[4][7], menej ryšavkami (Apodemus), zriedkavo uloví hmyzožravce či vtáky[7]. Poddruhy
OchranaJe zákonom chránená, spoločenská hodnota je 10000 € [11]. Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroje |
||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
