Snežná čiara

Snežná čiara na Cotopaxi

Snežná čiara[1][2][3][4] (iné názvy: snehová čiara[5][4], čiara snehu[6], snehová hranica[7][4], snežná hranica[8], hranica snehu[9][10][4]) je hranica vymedzujúca potenciálne možné alebo skutočné územie so snehovou pokrývkou. Rozlišuje sa:

• občasná snežná čiara[2] - toto je snežná čiara bezprostredne viditeľná v bežnom živote; táto snežná čiara sa počas roka postupne posúva nahor a nadol (najmä v závislosti od ročného obdobia) a často je identická s hranicou sneženia.
• trvalá snežná čiara[2] (iné názvy: skutočná snežná čiara[2], hranica večného snehu[11][4], čiara večného snehu[12][4]) - toto je hranica vymedzujúca územie, na ktorom je možná stála (t.j. celoročne nemiznúca) snehová pokrývka; táto snežná čiara sa obyčajne zisťuje ako dlhodobý priemer občasnej snežnej čiary.[2][13][3]

Z iného hľadiska sa rozlišuje dolná snežná čiara (t.j. čiara, pod ktorou sa snehová pokrývka neudrží z dôvodu nevhodnej teploty) a horná snežná čiara (t.j. čiara, nad ktorou je už množstvo zrážok malé a snehová pokrývka zanikne sublimáciou z dôvodu slnečného žiarenia). V praxi je dôležitá najmä dolná snežná čiara.[3]

Názov snežná čiara (resp. synonymá uvedené vyššie v prvej zátvorke v prvej vete tohto článku) má v závislosti od autora tri rôzne významy:

1. význam uvedený vyššie v prvej vete tohto článku[2];
2. iné označenie trvalej snežnej čiary[3];
3. iné označenie trvalej dolnej snežnej čiary[14].

Poloha dolnej snežnej čiary sa mení s pribúdajúcou zemepisnou šírkou, no zároveň ju ovplyvňujú aj iné faktory (napr. blízkosť mora, množstvo snehových zrážok).[15]

Nadmorská výška trvalej dolnej snežnej čiary[15]

• Transhimaláje 6 300 – 6 500 m
• Andy v Bolívii 6 000 – 6 500 m
• Andy v Čile 5 800 – 6 500 m
• Kilimandžáro 5 500 – 5 600 m
• Karakoram 5 400 – 5 800 m
• Himaláje 4 800 – 6 000 m
• Pyreneje 2 600 – 2 900 m
• Alpy 2 500 – 2 800 m
• východná Sibír 2 300 – 2 800 m
• Južný ostrov (Nový Zéland) 1 600 – 2 700 m
• južná Škandinávia 1 200 – 2 200 m
• Aljaška 1000 – 1 500 m
• Kamčatka 700 – 1 500 m
• Island 700 – 1 100 m
• Svalbard 300 – 600 m
• Antarktída 0 – 400 m

Referencie

1. snežná čiara. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 665.
2. snežná čiara. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 564.
3. Elektronický meteorologický slovník [online]. slovnik.cmes.cz, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
4. HEŘMAN, Karel. Německo-český slovník pro horolezce a vysokohorské turisty. 1. vyd. Plzeň : Fraus, 1997. 364 s. ISBN 80-85784-42-4. S. 246.
5. MARSINOVÁ, Marta. Prečo o ‚snežných‘ starostiach?. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 6, s. 206 – 208. Dostupné online [cit. 2020-04-23]. ISSN 0023-5202.
6. Pravek Slovenska. [s.l.] : [s.n.], 1965. 312 s. S. 9.
7. Z dejín vied a techniky na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1974. 548 s. S. 179.
8. Typy krajín Európy [online]. cloud2k.edupage.org, [cit. 2020-04-25]. Dostupné online.
9. Nemecko-slovenský technický slovník. 1. vyd. Zväzok 2 M – Z. Bratislava : Alfa, 1993. ISBN 80-05-01192-X. S. 786.
10. Slovník sneh a lavíny [online]. Klub slovenských turistov Stará Turá, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
11. BEŇAČKA, Štefan, et al. Anglicko-slovenský technický slovník. 3. vyd. Zväzok 2 K – Z. Bratislava : Alfa, 1993. 687 s. ISBN 80-05-00846-5. S. 451.
12. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
13. Schneegrenze. In: Lexikon der Geowissenschaften. [1 CD-ROM] Heidelberg; Berlin : Spektrum Akademischer Verlag, 2002. ISBN 978-3-8274-0427-5.
14. EAWS Glossary [online]. lawis.at, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
15. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Snow line na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

• ľadovec
• horná hranica lesa

Portál vied o Zemi