Santiago Ramón y Cajal![]()
Santiago Ramón y Cajal (* 1. máj 1852, Petilla de Aragón, Španielsko - † 17. október 1934, Madrid)[1] bol španielsky histológ, lekár a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1906)[2] za štúdium štruktúry nervovej sústavy.[1] Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej vedy o nervovom systéme. ŽivotopisVyučil sa za obuvníka. Študoval na výtvarnej škole odkiaľ ho vyhodili pre karikovanie profesorov. Otec anatóm ho priviedol k medicíne. V roku 1873 promoval na univerzite v Zaragoze, kde jeho otec prednášal anatómiu.[1] V roku 1877 spravil doktorát z medicíny v Madride. V roku 1879 sa oženil so Silveriou Fañanás García, narodili sa im štyri dcéry a traja synovia.[1] V roku 1883 dostal miesto profesora anatómie na univerzite vo Valencii[1], v roku 1887 sa stal profesorom v Barcelone a v roku 1892 sa stal profesorom histológie v Madride[1], kde bol v roku 1899 menovaný za riadieľa ústavu pre biologický výskum Instituto Nacional de Higiene. V roku 1922 založil Laboratorio de Investigaciones Biológicas, neskôr premenované na Instituto Cajal.[1] Jeho najdôležitejšie práce sa týkajú štruktúry centrálnej nervovej sústavy. Jeho ilustrácie mozgových buniek sa stále používajú na účely vzdelávania a odbornej prípravy.[3] V mikroskopickej anatómii bol po ňom pomenovaný typ neurónov mozgovej kôry – horizontálne nervové bunky Ramóna y Cajal. V stene čreva opísal Ramón y Cajal zvláštnu populáciu buniek, o ktorých predpokladal, že majú charakter nervových buniek, keďže ich bolo možné zobraziť metódami bežne používanými v neurohistológii. Až neskôr sa ukázalo, že aj keď tieto bunky nemajú charakter nervových buniek, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v peristaltike ako tzv. udávače kroku (z angl. pacemaker cells). Na počesť Ramóna y Cajala boli eponymicky pomenované ako intersticiálne Cajalove bunky[4] Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Santiago Ramón y Cajal na českej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia