|
Emil Adolf von Behring
 Emil Adolf von Behring (* 15. marec 1854, Hansdorf, Nemecko – † 31. marec 1917, Marburg) bol nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ, jeden zo zakladateľov imunológie a sérológie, objaviteľ séra proti záškrtu. V roku 1901 sa stal prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. ŽivotopisZ finančných dôvodov vyštudoval medicínu na Vojenskej lekárskej škole (Kaiser-Wilhelm-Akademie für das militärärztliche Wesen) v Berlíne (1874 – 1878). Pôvodne bol teda vojenský lekár, 5 rokov povinnej služby pre armádu si odpracoval na hygienickom ústave v Berlíne, ktorý viedol Robert Koch. Zaoberal sa tu najmä bakteriológiou, toxikológiou baktérií. Neskôr sa spolu s Dr. Kitasatom zaoberal štúdiom imunologických tém súvisiacich so záškrtom a tetanom. V roku 1890 vyšiel v Deutsche Medizinische Wochenschrift ich spoločný článok pojednávajúci o vzniku imunity proti záškrtu a o protitetanovej imunite u zvierat. V ďalšom čísle vyšiel ďalší článok, v ktorom Behring popísal metódu získavania séra proti záškrtu imunizáciou koní. V roku 1892 bola v Nemecku začatá masová výroba tohto séra. V roku 1893 získal Behring miesto profesora hygieny na lekárskej fakulte univerzity v Marburgu a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku 1914 založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a vakcín. Publikácie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emil Adolf von Behring na českej Wikipédii.
|
||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
