vo vode: anhydrid 3,00 g/100 ml (0 °C) 4,00 g/100 ml (10 °C) 5,09 g/100 ml (20 °C) 7,23 g/100 ml (25 °C) 8,39 g/100 ml (30 °C) 11,70 g/100 ml (40 °C) 17,00 g/100 ml (50 °C) 24,75 g/100 ml (60 °C) 40,00 g/100 ml (70 °C) 71,00 g/100 ml (80 °C) 109,0 g/100 ml (90 °C) 119,0 g/100 ml (92,5 °C) dodekahydrát 5,92 g/100 ml (0 °C) 11,27 g/100 ml (20 °C) 23,61 g/100 ml (40 °C) 35,61 g/100 ml (50 °C) 55,85 g/100 ml (60 °C) 173,18 g/100 ml (80 °C) 229,10 g/100 ml (90 °C)
Síran draselno-hlinitý (iné názvy: síran hlinito-draselný, síran hlinitodraselný) je podvojná soľkyseliny sírovej s chemickým vzorcom AlK(SO4)2.
Bežne sa vyskytuje ako dodekahydrát AlK(SO4)2· 12 (H2O), čiže síran draselno-hlinitý dodekahydrát, nazývaný aj kamenec draselno-hlinitý, kamenec hlinito-draselný, kamenec hlinitodraselný, kamenec hlinitý, kamenec či podvojný síran hlinitý[1][2][3][4].
Síran draselno-hlinitý kryštalizuje v oktaéderi so sploštenými vrcholmi. Je veľmi dobre rozpustný vo vode. Roztok spôsobuje sčervenanie lakmusového papierika (je mierne kyslý) a má adstringenčné účinky. Pri zahrievaní do takmer červeného žiaru tvorí pórovitú, drobivú hmotu známu ako pálený kamenec. Pri 92 °C sa topí (respektíve sa rozpúšťa) vo vlastnej kryštálovej vode. Neutrálny kamenec vznikne pridaním takého množstva uhličitanu sodného do roztoku, až sa začne vylučovať oxid hlinitý. Síran draselno-hlinitý nachádza uplatnenie ako moridlo, pri príprave kúpeľa pre ručne vyrábaný papier a na čírenie zakalených kvapalín.
Síran draselno-hlinitý má adstringenčné a antiseptické účinky. Preto ho možno používať ako prírodný dezodorant, ktorý inhibuje rast baktérií zodpovedných za telesný pach. Takéto použitie nezabraňuje poteniu. Adstrigenčné vlastnosti sa často využívajú po holení a proti krvácaniu z malých rán a odrenín, pri krvácaní z nosa a z hemoroidov. Často sa používa zvonka aj vnútorne v tradičnom lekárstve, napríklad ajurvédskom, kde sa nazýva phitkarí alebo sauraštrí, a v čínskom, kde sa mu hovorí 明礬 míngfán.[9] Používa sa aj na vytvrdzovanie fotografických emulzií (na filmoch a papieroch), obyčajne ako súčasť ustaľovača; moderné materiály sú však už z výroby dostatočne vytvrdené, a preto tento postup už nie je bežný.
↑ Crystal deodorant dermatitis: irritant dermatitis to alum-containing deodorant. Cutis, júl 1999, roč. 64, čís. 1, s. 65–66. PMID 10431678.
Literatúra
BOTTOMLEY, Leigh; BOTTOMLEY, Lawrence. School of Chemistry & Bichemistry, Georgia Institute of Technology, Chemistry 1310: Laboratory Manual. Plymouth, MI (USA) : Hayden-McNeil Publishing, 2010. ISBN 978-0-7380-3819-3. (po anglicy)
VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)