Sérotonín
Sérotonín alebo serotonín, chemicky 5-hydroxytryptamín, skrátene 5-HT je derivát aminokyseliny tryptofánu. Primárne sa nachádza v tráviacej sústave, krvných doštičkách a centrálnej nervovej sústave zvierat, vrátane človeka. Pôsobí ako neurotransmiter, teda pomáha pri prenose nervových signálov a ako vazokonstriktor, teda je látkou, ktorá pôsobí zužovanie ciev.[1] Ovplyvňuje proces spánku a termoregulácie.[2] Často je zjednodušene považovaný za hormón, ktorý prispieva k pocitu pohody a šťastia.[3] Nedostatok sérotonínu sa prejavuje sklesnutou náladou, depresiou a poruchami spánku. MetabolizmusSerotonín vzniká z aminokyseliny tryptofánu. Ďalej sa potom premieňa na melatonín a mnohé metabolity rastlín, napríklad psilocybín, auxín, gramín alebo kyselinu lysergovú.[4] Sérotonínergický systémNeuróny, obsahujúce sérotonín (5-hydroxytryptamín, 5-HT), majú svoje telá v rafeálnych jadrách (nc. raphe) v mozgovom kmeni. Sérotonín je tvorený hydroxyláciou esenciálnej aminokyseliny tryptofánu a po uvoľnení zo sérotonínergných neurónov sa väčšina uvoľneného sérotonínu opäť aktívne vychytáva a intaktivuje monoamínoxidázou.[5] Kaudálna skupina jadier v mozgovom kmeni projikuje nervové vlákna do miechy a mozočka. Rostrálna skupina vysiela vlákna do regulačných oblastí neuroendokrinných funkcií (hypotalamus a hipokampus), správania (limbický systém, mozgová kôra) a súvisí so stresovou odpoveďou. V súčasnosti poznáme minimálne sedem receptorov a niekoľko podtypov receptorov pre sérotonín. Okrem 5-HT3, ktorý je tvorený Na+/K+ iónovým kanálom, sú ostatné spriahnuté s G-proteínom. Sérotonínové dráhy vplývajú na spánok, cirkadiánny rytmus, náladu, termoreguláciu a príjem potravy. Väzba dietylamidu kyseliny lysergovej (LSD) a niektoré deriváty tryptamínu spôsobujú pri väzbe na 5-HT2 receptor halucinácie. Predpokladá sa, že sérotonín zohráva úlohu v patofyziológii depresie, úzkosti, migrény a schizofrénie.[6] Pacienti s depresiou majú v mozgovomiechovom moku zníženú hladinu 5-hydroxyindoloctovej kyseliny, hlavného metabolitu sérotonínu. Látky, ovplyvňujúce spätné vychytávanie serotonínu sú účinné antidepresíva, hoci ich plný účinok sa zvyčajne prejaví o 4-6 týždňov a tieto antidepresíva vyvolávajú aj relatívne výrazný anxiolytický účinok.[5] Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia