|
Rechavam Zeevi
 Rechavam Zeevi, hebr. : Mladosť a vojenská kariéraNarodil sa v Jeruzaleme, v roku 1942 vstúpil do Palmachu, po vzniku Izraela slúžil v Izraelských obranných silách (IOS) a bojoval v prvej arabsko-izraelskej vojne. V rokoch 1964 až 1968 bol šéfom oddelenia izraelského generálneho štábu. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako veliteľ centrálneho veliteľstva. Z armády odišiel v septembri 1973, ale po vypuknutí jomkipurskej vojny o mesiac neskôr sa nakrátko znova vrátil. Bol vymenovaný za špeciálneho asistenta náčelníka Generálneho štábu. Z armády odišiel v hodnosti generálmajora v roku 1974. Politická kariéra V roku 1974 sa stal poradcom premiéra Jicchaka Rabina pre boj s terorizmom. V rokoch 1975 - 1977 bol premiérovým poradcom pre spravodajské služby. V roku 1981 bol vymenovaný za riaditeľa Múzea Erec Jisrael v Tel Avive. V roku 1987 spolueditoval tematický rad kníh o Erec Jisrael na základe zbierkových predmetov múzea. Zeevi mal povestnú knižnicu, ktorá bola najväčším súkromným súborom kníh o Izraeli a jeho histórii. V roku 1988 založil stranu Moledet. Medzi hlavné myšlienky jeho strany patril transfer arabskej populácie z Judey a Samárie (tj. Západný breh Jordánu) a Pásma Gazy do okolitých arabských štátov, teda nápad, s ktorým prvý raz prišiel rabín Meir Kahane. Zeevi bol veľmi sklamaný Madridskou konferenciou z roku 1991, v dôsledku ktorej opustil Likudom vedenú vládu premiéra Jicchaka Šamira. Nasledujúcich desať rokov strávil v opozícii. Silne nesúhlasil s labouristickými vládami v rokoch 1992 až 1996 (vedenými Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom) a 1999 až 2001 (Ehud Barak), zatiaľ čo ku vláde Benjamína Netanjahua bol zhovievavý (1996 až 1999), a zvonku ju podporoval. V roku 1999 sa jeho Moledet zjednotila so stranami Cherut - Národné hnutie a Tkuma do jednotnej strany Národná jednota. Keď sa vo februári 2001 stal premiérom Ariel Šaron, Zeeviho pozvali do vládnej koalície a 7. marca 2001 bol vymenovaný za ministra turizmu. 14. októbra toho istého roku Zeevi vyhlásil, že jeho strana opustí vládu v dôsledku stiahnutia IOS z hebronského predmestia Abú Snejna. Jeho rezignácia vstúpila do platnosti 17. októbra 2001 o 11.00, hodinu po jeho smrti. Vražda Zeeviho zastrelili v jeruzalemskom hoteli Hyatt na vrchu Skopus v stredu 17. októbra 2001 štyria strelci. Urýchlene ho previezli do lekárskeho centra Hadasa, kde zomrel o 10.00. K atentátu sa prihlásil LFOP, ktorý vyhlásil, že atentát je odvetou za zavraždenie čelného predstaviteľa ich organizácie, Abú Alí Mustafu, ktorého zabila izraelská armáda v auguste toho istého roku.[2] Izrael tvrdil, že Zeeviho vraždu nariadil Ahmad Sa’adat. Na Zeeviho pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí.[3] Štyria Zeeviho vrahovia, Hamdí Qur’an, Basel al-Asmar, Madždí Rachima Rimawi a Achad Olma ušli do Palestínskej autonómie. Prezývka GándhíPrezývku „Gándhí“ dostal Zeevi už ako školák, vďaka svojej vizuálnej podobnosti s Gándhím. Prezývka mu zostala aj v dospelom veku.[4] Referencie
Externé odkazy
Zdroj
|
||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
