|
Ploužnice (Ralsko)
Ploužnice je obnovená dedina, časť mesta Ralsko v okrese Česká Lípa. Nachádza sa asi 6 km na severozápad od Kuřívody a 2,5 km na juhovýchod od Mimone. Prechádza tu cesta II/268. Je tam evidovaných 88 adries (objektov)[1], resp. 464 adries (71 rodinných domov a 393 bytov)[2]. Trvalo tu v roku 2011 žilo 839 obyvateľov.[2] Ďalšie informácie  Ploužnice sa delí na dve časti (oddeľuje ich práve cesta II/268) v dvoch rôznych katastrálnych územiach[3]: časť Ploužnice leží v k. ú. Ploužnice pod Ralskem o rozlohe 17,25 km2[4], časť Hradčany-sídliště (niekedy nazývaná tiež Ploužnice-sídlisko) leží v k. ú. Hradčany nad Ploučnicí o rozlohe 25,13 km2[5]. Pôvodné katastrálne územie bolo Ploužnice[6] a malo asi o pätinu menšiu rozlohu. Sídlo leží v nadmorskej výške 280 metrov a preteká ňou od východu na západ Ploužnický potok a na severozápade dediny sa vlieva do Ploučnice. Záverečný úsek Ploužnického potoka a následný tok Ploučnice až po ďalšiu Ralskú dedinu Boreček sa chráni ako prírodná pamiatka Meandry Ploučnice u Mimoně. Ramenom Ploužnického potoka je Čistecký příkop, ktorý slúžil ako vodný náhon do Lesného závodu.[7] Sídlom neprechádza žiadna zo značených turistických trás KČT[8], vedie tu od Mimone cyklotrasa 241. Do katastra Ploužnice patrí aj samota Sklená Huť. DejinyPrvá zmienka o pôvodnej dedine (nem. Plauschnitz alebo Plaužnice) pochádza z roku 1369. Je uvádzaná ako prislúchajúce miesto k hradu Stohánek. Roku 1432 a 1516 sa uvádza obec v súvislosti s panstvom Děvín. Názov Ploužnice ukazuje na český pôvod - "plužina = neorateľné pole". Ako uvádza Chytilov miestopis, v roku 1921 pri sčítaní ľudu bolo zapísaných 82 domov a 425 obyvateľov (zntoho 25 Čechov, 391 Nemcov a 7 obyvateľov bolo nezistenej národnosti). Farský úrad, žandárska stanice, pošta, telegraf boli v Mimoni (4,7 km).[9] V roku 1947 bola začlenená do vojenského výcvikového priestoru Ralsko, prejazdná hlavná cesta (teraz značená cesta II/268) s príkazom zákaz zastavenia zostala aj pre verejnosť. Po obsadení priestoru sovietskou armádou v roku 1968 sa na okraji dediny smerom k vojenskému letisku Hradčany postavil rad obytných domov.[7] Z pôvodných 86 domov zostalo asi len 37, pôvodné stavby stoja okolo hlavnej cesty Mimoň-Kuřívody. Ďalšie potom pri križovatke, kde odbočuje cesta do susedného Hvězdova. Niekoľko domov je roztrúsených pozdĺž potoka a tri domy stoja pri hostinci "Blízalka". Všetky domy sú v súkromnom vlastníctve a zrekonštruované. Po ostatných stavbách sa nenachádzajú veľké pozostatky. Pri Ploužnickom rybníku stál mlyn, ktorý je dnes zničený. V blízkosti stáli pôvodné schátrané hospodárske budovy. V údolí, ktoré oddeľovalo Ploužnici od Hvězdova, vybudovali vojaci v sedemdesiatych rokoch tri vodné nádrže. Nádrže zadržujú vody Ploužnického potoka, ktorý v týchto miestach tiekol dvomi korytami v trávnatej nive. Pri ceste do Okien, neďaleko rybníka, bola v obci kaplnka, po ktorej nie sú žiadne pozostatky. Nad obcou v lese stál cintorín, ktorý dnes pripomína niekoľko zvalených náhrobkov. Na zvyšnej časti cintorína rastie borovicový les. Na katastri Ploužnice bolo za pobytu sovietskej posádky vybudované veľké sídlisko pre vojakov a tepláreň, ktorá vykurovala celý areál. Dnes je väčšina panelových domov opravená a obývaná. Tepláreň vykuruje ploužnické sídlisko aj byty v Mimoni.[10] Severná časť bývalej Ploužnice pripadla začiatkom roka 1992 mestu Mimoň, čím došlo k duplicite čísel evidenčných a popisných na území mesta. To vyriešila až vyhláška č.4/98 o vytvorení novej časti Mimone s názvom Mimoň VI k 1. júnu 1998.[11] Pôvodná obec siahala až na východ za Ploužnický rybník. Po zrušení vojenského priestoru pripadla táto východná časť až k ulici Skašov pod susedný Hvězdov.[6][12] Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ploužnice (Ralsko) na českej Wikipédii. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
