|
Náhlov
Náhlov (predtým nem. Nahlau alebo Nahlow) je obnovená malá dedina, časť mesta Ralsko v okrese Česká Lípa. Nachádza sa asi 11 km na severovýchod od Kuřívody, v severovýchodnom cípe bývalého vojenského priestoru Ralsko, na bývalej českonemeckej jazykovej hranici. Je tu evidovaných 22 adries.[1] Trvalo tu v roku 2011 žilo 141 obyvateľov.[2] Náhlov je tiež katastrálne územie o rozlohe 14,13 km2.[3] Pôvodné katastrálne územie bolo tiež Náhlov[4], ale malo asi 4krát menšiu rozlohu. DejinyV 19. storočí obnovil svoju činnosť spevácky spolok a fungoval tu ochotnícky divadelný spolok, ktorý skúšal a hral hlavne v zimných mesiacoch. Účinkoval tiež na svadbách. Veľkou akciou boli sviatočné slávnostné hry a procesiou, či dožinky, tiež s procesiou a jazdou alegorických vozov. V obci nebol kostol, len kaplnka sv. Floriána. Zvon na nej zvonil trikrát denne, pri svadbách a úmrtiach. V rokoch 1929/1930 bola v obci otvorená obecná škola s dvoma triedami, prvá pre 1.-4. ročník, druhá pre 5.-8. ročník. Od roku 1930 mohli deti dochádzať do meštianskej školy v Osečnej. Škola organizovala rôzne podujatia, hrali sa tu v decembri divadelné predstavenia, na jeseň púšťanie šarkanov, jazdilo sa na výlety po okolí. O školu deti z nemeckých rodín nemali záujem, preto do nej dochádzali deti české z rady okolitých dedín. V roku 1904 bol ustanovený dobrovoľný požiarny zbor, ktorý občas vypomáhal aj v Osečnej a Dolánkach. Na konci roku 1927 bol obcami Náhlov, Zábrdí a Dehtáre založený spoločný telocvičný spolok. Cvičili sa prostné, na náradí sa cvičievalo v Dolánkách, kde boli aj cvičenia verejné. V roku 1933 tunajší športovci obsadili lyžiarske preteky pri Liberci. Spoločne s hasičmi organizovali pálenie čarodejníc pri kríži na kopci pri Náhlove.[5] V roku 1921 tu bolo 27 domov a 121 obyvateľov (z toho 13 Čechov a 108 Nemcov). Fara bola v Hlavici, zdravotný obvod, žandárska stanica, pošta a telegraf boli 4,1 km v Osečnej a železničná stanica 12,3 km v Křižanoch.[6] Po príchode sovietov do VVP Ralsko, bol Náhlov spolu s Hradčanmi, Ploužnicou a Borečkom jedinými sídlami, kde mohlo zostať české obyvateľstvo. V Náhlove boli ubytovaní zamestnanci vojenských lesov a majetkov, ktorí pracovali v poľnohospodárskej a lesnej výrobe. Boli tu vybudované bytovky pre poľnohospodárske družstvo a tým sa narušil pôvodný ráz celej obce. Zachovaný však zostal stred obce s českou a nemeckou školou a kaplnkou. Ostatné stavby, pokiaľ nie sú využívané ako rekreačné objekty, sú zanedbané.[7] Náhlov je znevýhodnený svojou vzdialenosťou od významných komunikácií a väčších sídiel. Rozsiahle územie bývalého VVP Ralsko ho delí od ostatných obývaných častí českolipského okresu na západe. Východne susedí s malými sídlami Českodubska a Liberecka. Budúci rozvoj Náhlova sa upína na rozvoj bývalého VVP Ralsko a rekreačnej oblasti okolo Osečnej a Hamru na Jezeře.[7] Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Náhlov na českej Wikipédii. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
