Partizánske zločiny v Sklabini

Partizánske zločiny v Sklabini
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 21. august – 12. september 1944 Miesto Turiec Výsledok 149 obetí z toho 2 ženy v 5 hromadných hroboch.[1]:487
Protivníci
1. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika	funcionári štátnych inštitúcií, HSĽS, HG, Matice slovenskej, notári, atď. skupina (chybne „misia“) podplukovníka Otta civilní príslušníci nemeckej menšiny v Turci, členovia Deutsche Partei
Velitelia
Piotr Alexejevič Veličko
Straty
	24 zabitých členov skupiny podplukovníka Otta celkovo 149 partizánskych obetí v Sklabini
Historický portál

Partizánske zločiny v Sklabini sa odohrali od 21. augusta do 12. septembra 1944. V katastri obce Sklabiňa v lokalite Dolinka partizáni 1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika pod velením sovietskeho veliteľa P. A. Velička popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov Deutsche Partei, predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov HSĽS, HG, Matice slovenskej, notárov, atď.[2]:173-174 V Sklabini boli pochovaní aj členovia vojenskej skupiny podplukovníka Otta postrieľaní 28. augusta v martinských kasárňach. V októbri/novembri 1944 po potlačení SNP prebehla exhumácia, pričom sa našlo 149 mŕtvol v 5 hromadných hroboch.[1]:487

Predohra

Partizánske hnutie v Turci inicioval v júli roku 1943 Viliam Žingor. V noci z 25. na 26. júla 1944 bola nad Liptovskou Osadou zo Sovietskeho zväzu vysadená prvá sovietska jedenásťčlenná partizánska organizátorská skupina pod velením Piotra Alexejeviča Velička vyslaná Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia (ÚŠPH) v Kyjeve. Parašutistom sa podarilo nadviazať prvé spojenia s činiteľmi miestneho odboja a Veličkova skupina sa 12. augusta presunula k Žingorovi do Kantorskej doliny. Veličko v zmysle pokynov ÚŠPH začal organizovať partizánske oddiely a od 18. augusta začal v Turci budovať partizánsky rajón, hoci ho gen. Ján Golian za Vojenské ústredie ako aj Gustáv Husák v mene Komunistickej strany Slovenska žiadali o vyvarovanie sa predčasných akcií. K partizánskym akciám patrilo vyhlásenie Česko-slovenskej republiky 21. augusta 1944 v Sklabini, protinemecká mobilizácia martinskej posádky, zatarasenie železničných tunelov a terorizovanie a vraždy príslušníkov slovenských štátnych orgánov a nemeckej menšiny v Turci.[2]

Partizánske zločiny

„	Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.	“
– Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka[2]:173-174

Od 21. do 31. augusta 1944 bola v Sklabini na štábe 1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika i kontrarozviedka pod velením kpt. J. J. Černogorova, ktorá predstavovala i náhly tzv. stanný súd. Ako dôvod pre udelenie trestu smrti stačilo podozrenie alebo presvedčenie, že dotyčný je Nemec, nemecký agent, alebo stúpenec slovenskej štátnej samostatnosti (čo sa chápalo ako zrada Československej republiky). Veliteľ partizánov P. A. Veličko bol opisovaný ako človek násilníckej povahy so sklonom k nadmernej konzumácii alkoholu, čo prispievalo k zbytočným tragédiám. Za ten čas v Sklabini bolo popravených alebo pochovaných asi 150 osôb (rátajúc v to aj mužov nemeckej vojenskej skupiny, likvidovanej v martinských kasárňach). Sovietsky partizánsky štáb si vyhradil právo vyšetrovať a trestať chytených nemeckých príslušníkov. Slovenských údajných zradcov a previnilcov ponechával vo väčšine prípadov slovenskému štábu. Väčšina popravených bola nemeckej národnosti, medzi popravenými boli funkcionári Deutsche Partei aj osoby fašistického zmýšľania, predstavitelia štátnych inštitúcií, funkcionári HSĽS, HG, Matice slovenskej, notári, učitelia, atď.[pozn. 1]

Sovietski partizáni v hláseniach pre ÚŠPH pripisovali zločiny proti civilistom „vlasovcom“, hlásenia sú z času, keď sa ešte zločiny nediali:

„	Voľanskij 9. 8. 1944: Na strednom Slovensku Nemci zhodili ako partizánov niekoľko skupín vlasovcov, ktorí okrádajú obyvateľstvo, znásilňujú ženy. Úlohou podobných skupín je diskreditovať partizánske hnutie a poštvať obyvateľstvo proti partizánom. Veličko 17. 8. 1944: V oblasti Banskej Bystrice pôsobia ako partizáni vlasovci. Poslali sme skupiny, aby ich pochytali.	“
– Velitelia partizánskych skupín hlásia[3]:303

Svedectvo o partizánskych zločinoch priniesol ako jeden z prvých daňový úradník a člen HSĽS Karol Nemčok z Dolnej Vsi, ktorý bol členom skupiny 8 mužov a 1 ženy, olúpených a zastrelených dňa 26. augusta. Nemčok bol len postrelený, podarilo sa mu prežiť a na základe jeho svedectva sa podarilo zostaviť aspoň čiastočný zoznam obetí.[4]

Čiastočný zoznam obetí:[1]:487

Priezvisko a meno	Poznámka
FICEK Miloš	(* ?, Priekopa – † 6. 9. 1944)
FRÖMMEL Paul	(* ?, Handlová – † 27. 8. 1944)
GÍRETH Vojtech	(* ? – † 1944)
GOMBARSKÝ Miloš	(* ? – † 1944)
HLAVŇA Ján	(* ?, Necpaly – † 1944)
HOGH J.	(* ?, Turany – † 9. 9. 1944)
KOČALKA Andrej	(* ?, Sučany – † 11. 9. 1944)
KOČALKA Jozef	(* ?, Sučany – † 1944)
KORENKO Otto	(* ?, Handlová – † 27. 8. 1944)
LANGER A.	(* ?, Belá – † 10. 9. 1944)
LASSLOP Anton	(* ?, Handlová – † 27. 8. 1944)
LEITMANN R.	(* ?, Nitrianske Pravno – † 12. 9. 1944)
MATULA Jozef	(* ?, Košťany nad Turcom – † 1944)
MIKSCH J.	(* ?, Turčiansky sv. Martin – † 1944)
PELZ M. A.	(* ?, Turčiansky sv. Martin – † 1944)
RENNER Karol	(* ?, Martin – † 1944)
RICHTER K.	(* ?, Turčiansky sv. Martin – † 7. 9. 1944)
SCHMIED J.	(* ?, Vrútky – † 3. 9. 1944)
STANÍK František, JUDr.	(* ? – † 1944)
ŠEDAJ Ján	(* ? – † 1944)
ŠENŠEL Pavol	(* ? – † 1944)
TAUSER J.	(* ?, Vrútky – † 3. 9. 1944)
ďalších 127 obetí

Dohra

Nemci prenikli Strečnianskou tiesňavou a 4. septembra dobyli Vrútky. Následne ale povstalci držali front v ťažkých bojoch viac ako 2 týždne a z Turca ustúpili až 21. septembra, keď bol Turiec ohrozovaný z juhu postupom nemeckej skupiny Schill.

Obec Sklabiňa bola Nemcami dobytá 30. septembra 1944. Následne bola vykonaná exhumácia sklabinských obetí. Publicista Viliam Žitňan v časopise Nový svet v novembri 1944 uvádzal, že nemecká komisia exhumovala 140 mŕtvol, z toho 1 dievča. Zástupca starostu Turčianskeho sv. Martina a člen exhumačnej komisie Ladislav Littrich uvádza 149 obetí, z toho 2 ženy.[1]:487

Nemecká odplata

Za pomoc partizánom Nemci odvliekli z obce 144 obyvateľov do Martina, kde ako odplata za zavraždenie 24 členov nemeckej skupiny podplukovníka Otta bolo Nemcami popravených 3. októbra 1944 na Bukovinách 48 osôb. Mená zastrelených osôb boli publikované na plagáte okresného náčelníka v Martine na výstrahu verejnosti. Ďalšie osoby boli vyvezené do nemeckých koncentračných táborov, kde 7 zahynulo.[5]:472

V umení

Slovenský výpravný historicko – vojnový seriál Povstalecká história[6] z roku 1984, kde na scenári s Jozefom Bobom spolupracoval aj prominentný historik Viliam Plevza. Seriál zobrazuje zoskok Veličkovej skupiny, príchod na Turiec a pripisuje zločiny na civilistoch „vlasovcom“, proti ktorým dokonca seriálový npor. Veličko posiela partizánov, aby chránili pred ich útokom tábor nemeckých detí. Jeden zo zajatých vlasovcov je privedený do Sklabine, kde však v zajatí prežije až do príchodu Nemcov a následne sa podieľa na represáliach voči odbojárom.

Drámu svojho otca Karola Nemčoka (1909-1974) stvárnil v knihe „Cesta smrti a života, alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini“ Jozef Nemčok.[4] Karol Nemčok bol zamestnancom Daňového úradu v Kremnici, príslušníkom HSĽS a sympatizantom slovenskej samostatnosti. Na základe udania bol 25. augusta 1944 odvlečený do Sklabine. Tam bol partizánskym súdom odsúdený na smrť. Pri poprave bol však len postrelený, z hrobu sa vyhrabal a zachránil sa.

Referencie

1. MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
2. JABLONICKÝ, Jozef. Povstanie bez legiend. 1.. vyd. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0077-8.
3. 140 1944, august 19. [Kijev] - Zpráva Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia predsedovi KSČ Klementovi Gottwaldovi v Moskve o situácii v slovenskej armáde a o rozmachu partizánskeho hnutia na Slovensku.. In: PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
4. NEMČOK, Jozef. Cesta smrti a života, alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku / Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. ISBN 978-83-7490-836-8.
5. PLEVZA, Viliam a kolektív. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Zväzok 5. Bratislava : Pravda, 1985.
6. Povstalecká história. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-08-31].

Poznámka

1. 1. septembra bol zatknutý aj správca Matice slovenskej spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, no na druhý deň bol prepustený. Jozef Cíger-Hronský následne Slovenské národné povstanie označil v románe Svet na trasovisku ako nezmyselnú vzburu Slovákov proti vlastnému samostatnému štátu a odsúdil povstalecké zločiny.