|
Pagaštan konský
Pagaštan konský (iné názvy pozri nižšie; lat. Aesculus hippostanum) je listnatý strom z podčeľade pagaštanovaté (Hippocastanoideae) čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae). V minulosti sa zaraďoval do čeľade pagaštanovité. NázvySúčasný slovenský názov tejto rastliny je pagaštan konský[1]. Staršie názvy sú: gaštan konský [alebo koňský], gaštan divý, pagaštan divý, maďal obyčajný, maďal divý. Ľudové alebo staršie názvy sú: divý gaštan, divoký gaštan, planý gaštan, konský gaštan, svinský gaštan, bláznivý gaštan, nejedlý gaštan, gaštan, maďal, jirovec, jírovec; v uvedených ľudových alebo starších názvoch môže byť namiesto slova gaštan vždy varianta kaštan.[2][3][4][5][6][7][8] OpisPagaštan konský je vysoký strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 20 – 30 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá a môže dosiahnuť šírku až 20 m. V korune sa nachádzajú dlaňovito zložené listy, ktoré sú zložené z 5 – 7 sediacich lístkov vajcovitého tvaru. Obrovské listy dosahujú veľkosť až 30 cm a na jeseň sa zvyknú sfarbovať do oranžova. Kvety kvitnú od apríla do mája v bohatých vzpriamených kuželovitých strapcoch. Korunné lupienky dozrievajú do bielej farby, na ktorej sa vyskytujú žlté či červené škvrny. Zaujímavé je, že horný lupienok je o niečo väčší než ostatné. Kvety sa po odkvitnutí menia na suché 6 cm veľké pukavé plody – tobolky, ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Hnedé horké plody pagaštana konského sú mierne jedovaté. Čerstvé plody sú lesklé s nádychom červenej farby, majú na sebe veľkú bledšiu škvrnu a nie sú zahrotené. Týmto všetkým sa odlišujú od plodov gaštana jedlého. Na špičkách konárov stromu sa v zime začínajú objavovať nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé.[9] VýskytPôvodne pochádza z malého územia v horách na Balkáne, z malého územia v severnom Grécku, Albánsku, severnom Macedónsku, Srbsku a Bulharsku. Dnes sa však vyskytuje takmer všade (hlavne v Európskom miernom pásme), najmä v parkoch a záhradách.[10] PoužitieÚčinné látkyV pagaštane sa nachádza komplex triterpénových saponínov a glykozidov označovaných ako escín, flavonoidy, oligomérne proantokyanidiny, katechinové triesloviny. Šupka semien a kôra kumaringlykozidov obsahuje eskulín, fraxín a skopolin. V kôre a listoch sú iba stopy escínu.[10] Priaznivé účinkyEscín pomáha znížiť koncentráciu určitých enzýmov v krvi pacientov s chorými cievami. Tým odstraňuje zadržiavanie tekutín v tkanivách. Vedci potvrdili aj jeho schopnosť tonizovať cievy, čo podporuje spätný tok krvi. Tato látka sa podáva v hotových liečivách a v homeopatických prípravkoch proti ťažkostiam pri chronickej žilovej nedostatočnosti, pocitoch ťažkých a opuchoch nôh, kŕčových žilách, nočných kŕčoch v lýtkach výraz a v hemoroidoch. Vtieranie masti a kúpele sa používajú na poranenia spôsobené pri športe, na výrony, omrzliny a poruchy prekrvenia. Okrem escínu pôsobia v celkových výťažkoch protizápalové flavonoidy. Z kôry, ktorá sa v minulosti používala v ľudovom liečiteľstve proti hnačkám a hemoroidom, sa získava eskulín, ktorý je súčasťou kombinovaných prípravkov proti chronickej žilovej nedostatočnosti. Vďaka schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie typu B sa dáva i do mastí na ochranu pred svetlom. Listy pagaštana konského a listy gaštana jedlého slúžia v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti kašlu a nasadzujú sa aj pri reumatických ťažkostiach. Pri týchto indikáciách sa však účinok dodnes nepodarilo dokázať. [10] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
