Mikuláš Čáki
Gróf Mikuláš Jozef Čáki (Csáky) (* 5. december 1698, Spišský hrad – † 31. mája 1757, Bratislava) bol uhorský rímskokatolícky duchovný, od roku 1747 arcibiskup v Kaloči a od roku 1751 ostrihomský arcibiskup, uhorský prímas. ŽivotNarodil sa ako najmladšie dieťa krajinského sudcu grófa Štefana Čákiho a jeho tretej manželky Márie Barkóciovej (Barkóczy). Jeho starším nevlastným bratom bol kardinál Imrich Čáki. Filozofiu študoval vo Viedni, následne teológiu v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicum et Hungaricum, skrátene len Germanicum), kde v roku 1721 získal doktorát[1] z teológie. V tom istom roku bol menovaný za opáta v Szentjobb (dnes Sâniob v Rumunsku). Kňazské svätenie prijal v Ríme 19. septembra 1722,[1] následne bol menovaný za kanonika vo Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku) a v roku 1734 za veľprepošta. V roku 1735 bol menovaný za novijského titulárneho biskupa a o dva roky neskôr sa stal sídelným biskupom vo Varadíne. Biskupskú vysviacku prijal 2. februára 1738 v Košiciach[1] z rúk jágerského arcibiskupa Gabriela Antona Erdődyho.[2] Ako varadínsky biskup sa stal automaticky aj dedičným županom biharskej župy. V roku 1747 sa stal arcibiskupom v Kaloči. 13. mája 1747 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa. Menovanie bolo potvrdené 16. novembra a pálium si prevzal vo Veľkom Bieli 2. februára 1752.[1] Umrel v Bratislave 31. mája 1757 a bol pochovaný v krypte dómu sv. Martina. Po jeho smrti bol úrad ostrihomského arcibiskupa obsadený až v roku 1761.[1] Dielo
Referencie
Literatúra
Zdroj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia