sk Franti%C5%A1ek Bark%C3%B3ci (arcibiskup)

	František Barkóci
	arcibiskup ostrihomský
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
	1761 – 1765
Biskup jágerský
	1744 – 1747
Biografické údaje
Narodenie	15. október 1710; hrad Čičava
Úmrtie	18. jún 1765 (54 rokov); Bratislava
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Odkazy
	František Barkóci na catholic-hierarchy.org angl. ; František Barkóci
	Biografický portál

Gróf František Barkóci (Barkóczy de Szala, maď. Ferenc Barkóczy, * 15. október 1710, hrad Čičava^[1]^[2]^{[pozn 1]} – † 18. jún 1765, Bratislava) bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761-1765).

Životopis

Pochádzal z významného uhorského rodu Barkóciovcov. Jeho otcom bol zemplínsky župan František (1650-1711); jeho starý otec, tiež zemplínsky župan, František (+ 1709) velil pluku husárov.

Gymnaziálne štúdium absolvoval v Košiciach, filozofiu na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát (1730). V roku 1734 skončil v Ríme teológiu a vysvätili ho za kňaza. Pôsobil ako farár a kanonik v Jágri, od roku 1740 ako spišský prepošt. V roku 1744 ho konsekrovali za jágerského biskupa, ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom sa stal v roku 1761. Bol to on, kto preniesol arcibiskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Pričinil sa aj o rekonštrukciu budovy, v ktorej dnes sídli Úrad vlády Slovenskej republiky - jeho rodový erb je na pilieroch vstupnej brány do areálu (z vonkajšej aj z vnútornej strany). Za zásluhy ho Mária Terézia vyznamenala veľkokrížom Radu sv. Štefana. Zároveň bol jedným zo sudcov sedmipanskej tabule. Bol aj literárne činný, tlačou vyšli jeho pastierske listy duchovenstvu a veriacim, okrem iného aj (v latinčine) Privítanie kráľovnej Márie Terézie v mene stavov zhromaždených na sneme v Bratislave, Bratislava 1764.

Zomrel 18. júna 1765 v Bratislave, kde je aj pochovaný v arcibiskupskej krypte Katedrály sv. Martina.^{[pozn 2]}

Anton Sirmaj o ňom napísal: „Gróf František Barkóci zo Saky, dedičný pán z Pavloviec a Tovarného, jágerský biskup, dôverný radca jeho cisársko-kráľovského majestátu a radca výsostnej kráľovskej rady uhorského miestodržiteľ, sudca výsostného súdu siedmich stolíc, dedičný župan stolice Heveš a okolia Solnoku, administrátor v úrade najvyššieho župana Zemplínskej stolice od roku 1756 až do roku 1757. Jeho očividné zásluhy ako kniežaťa svätej ríše rímskej a prvého muža v oboch štátoch boli také, že ani veky ich nezabudnú.“^[5]

Poznámky

↑ V rôznych zdrojoch sa uvádzajú rôzne lokality narodenia, ktoré sú ale všetky v blízkej vzdialenosti od seba. Encyklopedia Beliana^[1], Biografický lexikón Slovenska^[2] a Wurzbach (1868) spomínajú hrad Čičava, Viczián () udáva Tovarné. Podľa maďarskej a talianskej wikipédie sa narodil v Podčičve (podhradie hradu Čičva, dnes súčasť obce Sedliská). Internetová databáza katolíckej hierarchie catholic-hierarchy.org^[3] spomína neznámu lokalitu Dobriensis. Na webovej stránke obce Čičava sa František Barkóczy spomína ako miestny rodák, bez uvedenia relevantného zdroja.^[4]
↑ Na cínovom sarkofágu s arcibiskupským erbom je vyrytý nápis: CELSISSIMUS AC REVERENDISSIMUS S: R. I. PRINCEPS DD: FRANCI // SCUS E COMITIBUS BARKOCZY DE SZALA PERPETUUS IN PALOCZ // ECCLESIAE METROPOLITIANAE STRIGONIENSIS ARCHIEPISCOPUS // SACRAE SEDIS APOSTOLICAE LEGATUS NATUS PRIMAS REGNI // HUNGARIAE EIUSDEMQVE SUMMUS SECRETARIUS CANCELARIUS // INSIGNIS ORDINIS EQVITUM S: STEPHANI REGIS HUNGARIAE // APOSTOLI MAGNAE CRUCISQUE ET TOTIUS ORDINIS PRAELATUS // INCLYTI COMITATUS STRIGONIENSIS SUPREMUS ET PERPETUUS // TATUM INTIMUS ACTUALIS STATUS ET EXCELSI CONSILY LOCUMTENEN // REGY HUGARICI CONSILIARIUS NEC NON UNUS E IUDICIBUS TABULAE // SEPTEMVIRALIS // NATUS A: MDCCX. DIE XV octobris // DENATUS A: MDCCLXV DIE XVIII IUNY // SEPULTUS A: MDCCLXV DIE XI AUGUSTI.

Referencie

↑ ^a ^b Barkóciovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 615.
↑ ^a ^b BARKÓCI, František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 234-235.
↑ Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org
↑ Odhalenie pamätnej tabule v Čičave [online]. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
↑ SZIRMAY, Antonius. Notitia Historica Comitatvs Zempleniensis. Buda : [s.n.], 1804. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. S. 319 §764. (lat.)

Literatúra

Viczián, János, „Barkóczy Ferenc“, in Diós, István (maď.), Magyar Katolikus Lexikon, Budapest: Szent István Társulat
Wurzbach, Constantin, von (1868), „Barkoczy, Franz Graf von“, Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, Wien: Verlag L. C. Zamarski, str. 159 - 160

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o František Barkóci (arcibiskup)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Barkóci (arcibiskup)

Externé odkazy

Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung Archivované 2014-05-12 na Wayback Machine časť 1
Článok o úmrtí v Pressburger Zeitung Archivované 2014-05-12 na Wayback Machine časť 2
Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org

arcibiskup ostrihomský
Predchádza:	1761 – 1765	Nasleduje:
Mikuláš Čáki (Csáky) sedisvakancia od roku 1757	František Barkóci (arcibiskup)	sedisvakancia do roku 1776 Jozef Baťán (Batthyány)

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[5] V rôznych zdrojoch sa uvádzajú rôzne lokality narodenia, ktoré sú ale všetky v blízkej vzdialenosti od seba. Encyklopedia Beliana^[1], Biografický lexikón Slovenska^[2] a Wurzbach (1868) spomínajú hrad Čičava, Viczián () udáva Tovarné. Podľa maďarskej a talianskej wikipédie sa narodil v Podčičve (podhradie hradu Čičva, dnes súčasť obce Sedliská). Internetová databáza katolíckej hierarchie catholic-hierarchy.org^[3] spomína neznámu lokalitu Dobriensis. Na webovej stránke obce Čičava sa František Barkóczy spomína ako miestny rodák, bez uvedenia relevantného zdroja.^[4]

[6] Na cínovom sarkofágu s arcibiskupským erbom je vyrytý nápis: CELSISSIMUS AC REVERENDISSIMUS S: R. I. PRINCEPS DD: FRANCI // SCUS E COMITIBUS BARKOCZY DE SZALA PERPETUUS IN PALOCZ // ECCLESIAE METROPOLITIANAE STRIGONIENSIS ARCHIEPISCOPUS // SACRAE SEDIS APOSTOLICAE LEGATUS NATUS PRIMAS REGNI // HUNGARIAE EIUSDEMQVE SUMMUS SECRETARIUS CANCELARIUS // INSIGNIS ORDINIS EQVITUM S: STEPHANI REGIS HUNGARIAE // APOSTOLI MAGNAE CRUCISQUE ET TOTIUS ORDINIS PRAELATUS // INCLYTI COMITATUS STRIGONIENSIS SUPREMUS ET PERPETUUS // TATUM INTIMUS ACTUALIS STATUS ET EXCELSI CONSILY LOCUMTENEN // REGY HUGARICI CONSILIARIUS NEC NON UNUS E IUDICIBUS TABULAE // SEPTEMVIRALIS // NATUS A: MDCCX. DIE XV octobris // DENATUS A: MDCCLXV DIE XVIII IUNY // SEPULTUS A: MDCCLXV DIE XI AUGUSTI.

[Beliana-1] Barkóciovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 615.

[BLS-2] BARKÓCI, František. In: Biografický lexikón Slovenska I A-B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 234-235.

[3] Ferenc Barkóczy na catholic-hierarchy.org

[4] Odhalenie pamätnej tabule v Čičave [online]. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.

[7] SZIRMAY, Antonius. Notitia Historica Comitatvs Zempleniensis. Buda : [s.n.], 1804. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online. S. 319 §764. (lat.)

[1]

[2]

[pozn 1]

[pozn 2]

[5]

[3]

[4]