|
MetabolitMetabolit je v biochémii látka vznikajúca v priebehu metabolických procesov.[1] Tento pojem zvyčajne označuje malé molekuly (typicky do 1000 Da[2]). Metabolity majú rôzne funkcie, vrátane ich úlohy ako zdroje energie, štruktúrnej, signalizačnej či stimulačnej role, niektoré pôsobia ako inhibítory enzýmov alebo majú vlastnú katalytickú aktivitu (zvyčajne v podobe enzýmových kofaktorov), niektoré majú obrannú úlohu alebo sú zodpovedné za interakcie s inými organizmami (napr. pigmenty, odoranty či feromóny). DeleniePrimárne metabolity sa priamo účastnia bežného rastu, vývoja a reprodukcie organizmu.[3] Patria sem sacharidy, proteíny, lipidy, nukleové kyseliny, hormóny a iné. Príkladom primárneho metabolitu, ktorý sa vyrába priemyselnou mikrobiológiou vo veľkej škále, je etylén. Medzi primárne metabolity patria napríklad fruktóza a glukóza, ktoré sa nachádzajú v niekoľkých metabolických dráhach.[4] Sekundárne metabolity sa neúčastnia daných procesov priamo,[4] ale zvyčajne majú dôležitú ekologickú funkciu alebo vznikajú pri detoxifikácii organizmu.[4] Sekundárny metabolizmus prebieha zriedkavo, tieto metabolity nie sú nevyhnutné pre rast a nenachádzajú sa vo všetkých druhoch.[3] Obsah sekundárnych metabolitov je závislý na okolitých podmienkach (napr. klíme, množstve svetla či dostupnosti vody).[4] Sekundárne metabolity vznikajú zvyčajne z primárnych metabolitov.[4] Do tejto skupiny patria napríklad antibiotiká a alkaloidy alebo napríklad pigmenty (napr. živice či terpény).[4] Niektoré antiobiotiká vznikajú z primárnych metabolitov ako prekurzorov, napríklad aktinomycín, ktorý vzniká z primárneho metabolitu tryptofánu (aminokyseliny). Medzi príklady primárnych metabolitov, ktoré sa vyrábajú prostredníctvom priemyselnej mikrobiológie, patria:[5]
Metabolóm a metabolomikaKompletná sada metabolitov, ktoré vznikajú alebo sa využívajú v bunke v rámci rôznych metabolizmov, sa označuje ako metabolóm.[2] Metabolóm predstavuje veľkú sieť metabolických reakcií, kde výstup jednej enzýmovej chemickej reakcie tvorí vstup pre ďalšie chemické reakcie. Skúmaním metabolómu, chemických procesov, ktorým vznikajú metabolity, a postupmi na analýzu metabolómu sa zaoberá metabolomika.[2] Metabolity vznikajú z rôznych chemických látok, či už prirodzených pre organizmus alebo farmaceutického pôvodu, a to pomocou prirodzených biochemických rozkladných procesov a pri vylučovaní.[6] Rýchlosť rozkladu látok je dôležitým faktorom, ktorý určuje dĺžku a intenzitu ich pôsobenia. Pochopenie toho, ako sú farmaceutiká metabolizované a aké majú ich metabolity potenciálne vedľajšie účinky je dôležitou súčasťou objavovania liekov.[7] Referencie
Pozri ajZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Metabolite na anglickej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia
