|
Litvorový štít
Litvorový štít[1] (2 413,0 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.[2] NázovJeho názov pochádza od jednej z dolín, nad ktorými sa týči, a tá sa volá podľa ľudového názvu rastliny Archangeliky lekárskej – litvora. PolohaNachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[3] OpisLitvorový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Východné zrázy štítu dobre vidno z Velickej doliny, severné z Litvorovej doliny a na západ spadá do Kačacej doliny. Velické sedlo ho oddeľuje od Velického štítu, Litvorové sedlo od Lučivnianskej veže. Na severozápad spadajú dva piliere – z vrcholu západný pilier a z hrbu v hrebeni severozápadný pilier, ktorý je ozdobený šiestimi vežičkami – Litvorové Mníchy.[5] Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).[2] Severozápadné svahy štítu padajú do Kačacej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne leží Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3] VýhľadyTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7] PrístupŠtít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza VýstupyŠtít je dostupný len s horským vodcom, no viacerými cestami nižšej obťažnosti, I, okrem hrebeňových aj žľabom z Velickej doliny.
Galéria
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
