Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)
Leopold I. (iné mená: Luitpold I.[2] či Liutpold I.[3], Liutpald[1]; * okolo 940 – † 10. júl 994, Würzburg) bol prvý markgróf Východnej marky (vlastného Rakúska) v rokoch 976 až 994. Leopoldovou vládou sa začalo 270-ročné obdobie vlády Babenbergovcov v Rakúsku.[4] ŽivotopisLeopoldov pôvod je neistý. Neskorší príslušník rodu Babenbergovcov Otto z Freisingu ho vo svojej Babenberskej kronike nespomína, keďže sa začína až vládou Adalberta.[5] Je však isté, že Babenbergovci patrili k poprednej cisárskej aristokracii a zastávali dôležité svetské i cirkevné úrady. Leopoldov brat alebo blízky príbuzný Berthold bol markgróf bavorskej Severnej marky. Rané zmienky o Leopoldovi sú strohé. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 962/3, keď ho v jednom privilégiu pre cirkev zmieňuje cisár Otto II. Pred rokom 976 sa tiež spomína ako gróf v bavorskom Donaugau východne od Regensburgu.[5] Prvý markgrófLeopold stál na cisárovej strane pri vzbure bavorského vojvodu Henricha II. v roku 975/976, za čo Leopold dostal bohatú odmenu. Okrem iného mu bol udelený hrad v Melku a okolité krajiny. Podľa miestnej kroniky bol pred tým pánom na tamojšom hrade gróf Sizo, ktorého Leopold vyhnal.[6] Melk sa následne stal rezidenciou. Leopold v Melku založil kanonickú nadáciu, ktorá sa stala miestom posledného odpočinku Babenbergovcov.[7][5] Za markgrófa (marchio Liutpalus) je Leopold po prvý krát označený 21. júla 976, keď mu bola cisárom Ottom II. udelená v léno bavorská Východná marka.[4] Tento dátum býva označovaný významný medzník v dejinách Rakúska. Marka spočiatku pozostávala z úzkeho pásu územia pozdĺž Dunaja medzi lesom východne od mesta Enns. Podľa istých zmienok v rokoch 977 alebo 979 tiež pôsobil ako gróf v pohraničných Traungau a Sundergau. Leopoldovou hospodárskou základňou tak boli stále prevažne bavorské a nie rakúske majetky. Na území dnešného Rakúska však započal dlhý a náročný proces integrácie prerušený niekoľkými pohraničnými konfliktami so starými Maďarmi. Za jeho života došlo k prieniku cez Viedenský les,[4][5] svoje územie tak s pomocou Henricha II. posunul ďalej na východ až k rieke Fische v Dolnom Rakúsku.[1] 8. júla sa Leopold zúčastnil omše na počesť svätého Kiliána vo Würzburgu, kam ho pozval tamojší biskup.[8] Počas omše bol Leopold tragicky zavraždený strelou z luku. Útok bol o to nešťastnejší, že cieľom útoku bol pravdepodobne Heinrich von Scfaweinfurt[1] a nie Leopold. Malo ísť o pomstu za oslepenie Eberharda, biskupovho bojovníka. Leopold sa stačil vyspovedať a zomrel o dva dni neskôr.[8] V 15. storočí mu bola udelená prezývka Slávny (nem. der Erlauchte).[4] Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leopold I. Babenberský na českej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia