Adalbert (Rakúsko, Babenberg)
Adalbert Babenberský nazývaný Víťazný (nem. Adalbert der Siegreiche, 985? – 26. mája 1055, Melk) bol gróf zo Schweinachgau a z Künziggau a neskôr rakúsky markgróf. Pre svoj diplomatický um získal povesť veľkého politického stratéga,[1]:79 Otto z Freisingu začína jeho osobou svoju Babenberskú kroniku. ŽivotNarodil sa ako posledný syn markgrófa Leopolda I. a Richardis zo Sualafeldgau. V roku 1018 po smrti staršieho bezdetného brata Henricha získal markgrófsky titul. Jeho druhou ženou sa stala Frozza, dcéra benátskeho dóžu Otta Orseola. Frozzin brat Peter Orseolo sa v roku 1038 stal kráľom Uhorska a v nasledujúcich rokoch svojou politikou poštval proti sebe cisára, miestnych magnátov a vdovu po kráľovi.[1]:77 V roku 1041 ho z krajiny vyhnali a Peter našiel azyl na Adalbertovom dvore.[2] Na jeseň 1041 sa konal ríšsky snem, kde sa Peter Orseolo poddal cisárovi rovnako ako české knieža Břetislav I., jeho doterajší spojenec, ktorému Adalbertov syn Leopold obsadil bližšie nešpecifikovanú pevnosť v pomedzí. Všetci zúčastnení sa potom spoločne rozhodli na úder proti novému uhorskému kráľovi Samuelovi, ktorý v tú istú dobu nečakane zaútočil na Adalbertovu Východnú marku. Adalbert spoločne so synom Leopoldom útok odrazil.[1]:78 Boje o Uhorsko pokračovali s prestávkami až do roku 1044, kedy sa Peter Orseolo vrátil na čas naspäť na uhorský trón. Markgróf Adalbert prišiel v decembri roku 1043 o svojho syna Leopolda, veľkého hrdinu uhorských vojen.[3] V roku 1050 sa podieľal na výstavbe opevnenia zničeného Hainburgu a keď v roku 1055 umieral, patrili Babenbergovci k najmocnějším rodom v tedajšom Bavorsku.[1]:79 Jeho nástupcom sa stal druhorodený syn Ernest, ktorý pokračoval v tradičnom spojenectve s cisárskym dvorom. Referencie
Iné projekty
Zdroj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia