Kyjevské metroKyjevské metro (ukr. Київський метрополітен, Київське метро; Kyjivskyj metropoliten, Kyjivske metro) tvorí kostru mestského dopravného systému Kyjeva. V súčasnosti sú v prevádzke tri trasy, ktoré v centre mesta tvoria prestupný trojuholník (podobne ako v Prahe) a ďalšie dve trasy sú v štádiu plánovania. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má systém 52 staníc a celkovú dĺžku 67,4 km, z toho 6,7 km po povrchu. Súčasná cena lístka na jednu cestu je 8 ukrajinských hrivien (cca 0,18 €). Ide o klasické metro sovietskeho typu so stanicami razenými hlboko pod povrchom - stanica Arsenaľna, ležiaca 105,5 metrov pod zemou na Sviatošynsko-Brovarskej linke, je dokonca najhlbšou stanicou metra na svete.[1] InfraštruktúraLinky metra spájajú všetkých 10 rajónov mesta. Nadzemná časť Sviatošynsko-Brovarskej linky (6,7 km) je vedená na dvoch mostoch cez rieku Dneper a cez Rusanivský prieliv na dvoch nadjazdoch. Cestujúci využívajú 118 eskalátorov na 25 staniciach, no nie každá stanica je nimi vybavená. V roku 2007 obslúžilo metro 641,8 mil. cestujúcich, v roku 2008 663,9 mil. cestujúcich, v roku 2009 502,9 mil. cestujúcich, v roku 2010 504,3 mil. cestujúcich. Najvyťaženejšími stanicami sú Lisova s 64,7 tis., Vokzaľna s 66,5 tis., Počajna s 52,9 tis., Lybidska s 52,2 tis., Pozňaky s 37,8 tis. a Lukianivska s 22,6 tis. cestujúcich denne. Najmenej vyťaženými stanicami sú Dnipro s 4,2 tis., Červonyj chutir s 5,2 tis., Slavutyč s 6,6 tis., Hidropark s 7,8 tis., Poštova plošča s 11,2 tis. a Tarasa Ševčenka s 15,5 tis. cestujúcich denne.[2]
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia