|
Kuvičok jarabý
Kuvičok jarabý[2] (Glaucidium cuculoides alebo Taenioglaux cuculoides[2]) je malý druh sovy z Ázie[3]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok jarabý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stúpajúca z dôvodu postupujúcej degradácie krajiny, ktorá vytvára vhodné priestory pre kuvička jarabého.[1] OpisKuvičok jarabý meria iba 22 – 25 cm[3][4][5]. Krídlo meria 131 – 168 cm[3][4] a chvost je dlhý 75 – 114 mm[3][4]. Hmotnosť samcov je 150 – 176 g, samica váži 240 g[3][4][5] a je len o málo väčšia ako samček.[3] Kuvičok jarabý je tmavohnedý alebo olivovohnedý s hustými belavými priečnymi čiarami. Na hlave má svetlé husté pásiky a bielu bradu. Hlava je okrúhla, na záhlaví nemá „okcipitálnu tvár“. Spodná časť tela je biela so skupinami priečne pruhovaných pierok, zoskupených do tmavohnedých pozdĺžnych pásov. Chvost je čiernohnedý so šiestimi belavými priečnymi úzkymi pásmi. Pazúry tmavohnedé, oči sú výrazne citrónovožlté a zobák zelenkavo-žltý.[3]. Od kuvička obojkového sa rozlišuje tak, že má na hlave svetlé páskovanie a nie bodkovanie a nemá „okcipitálnu tvár“. Na rozdiel od kuvička džungľového je väčší a spodnú časť teľa nemá priečne pásikavú ale zvisle pruhovanú. HlasSamec kuvička jarabého sa ozýva melodickými sériami postupne sa zrýchľujúcim sledom striedavými „kwü kwü ke kwü-ke kwüke kwüke kwükekwüke..“[3] Séria začína pomaly a postupne zosilňuje. Jedna séria trvá 5 – 20 s. s náhlym ukončením.[4][3] RozšírenieKuvičok jarabý je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rozšírenia dosahuje v Himalájach maximálne 2 700 m n. m. a východným smerom sa jeho areál rozprestiera až po Juhovýchodnú Áziu.[3] BiotopV Himalájach obýva horské a podhorské borovicovovo-dubové lesy s rododendrónmi a v najnižších polohách svojho areálu rozšírenia subtropickú i tropickú stálozelenú džungľu. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, môže sa vyskytovať v parkoch a záhradách.[3] Spôsob životaKuvičok jarabý je druh zväčša s dennou aktivitou. Často je pozorovaný sediaci na otvorených miestach na plnom slnku, posedávajúci na vetvách a zlomených pňoch i loviaci ktorúkoľvek dennú hodinu. Takisto sa môže ozývať po celý deň, hoci hlasovo najaktívnejší je za šera a niekoľko hodín po západe slnka. Ak ho objavia vtáky, ktoré patria tiež medzi jeho korisť a útočia na neho, zaujme nehybnú a strnulú polohu a pomaly pritom kýve chvostom horizontálne.[3]. HniezdenieKuvičok jarabý hniezdi v mesiacoch apríl až máj, vo vyšších polohách až do júna. Hniezdi v prirodzených stromových dutinách alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae), ktorých dokáže pritom aj usmrtiť. Zvyčajne znáša 4 biele okrúhle vajíčka (priemer 30 zmeraných vajec bol 35,8 x 30,4 mm).[3] PotravaKuvičok jarabý sa živý najmä veľkým hmyzom ako sú kobylky, koníky a cikády. Okrem toho uloví aj malé stavovce ako jašterice, drobné vtáky a hlodavce. Existuje pozorovanie, ako ulovil letiacu prepelicu poľnú.[3] Taxonómia a poddruhyKuvička jarabého ako prvý taxonomicky zaradil Nicholas Aylward Vigors v roku 1831 ako Noctua cuculoides.[6] V minulosti boli zaradené ako podruhy aj dnes už samostatné druhy kuvičok hnedochrbtý a kuvičok trilkavý.[3] Rozlišuje sa 8 poddruhov:[7][5]
Poddruhy G. c. austerum, G. c. delacouri a G. c. deignani považujú autori König a Weick za synonymá poddruhu G. c. rufescens.[3] Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||
_28.jpg)
_(42901530094).jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
