|
Konštantín Preslavský
Konštantín Preslavský[1] (iné mená: Konštantín Presbyter[1][2][3], Konštantín Bulharský[1][4][5], bulh. Константин Преславски – Konstantin Preslavski[1]; * 9. storočie, asi byzantská Macedónia – † rané 10. storočie[6]/915[7]) bol stredoveký bulharský[8][9][10] a veľkomoravský[1] cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej literárnej školy, preslavský biskup a žiak svätých Cyrila a Metoda, resp. len Metoda.[1][7][10][11] Jeden zo zakladateľov bulharskej hymnickej poézie,[11] podľa niektorých názorov tvorca či jeden z tvorcov cyriliky.[4][12][13] V literatúre sa niekedy mylne počíta medzi sedmopočetníkov a označuje ako svätý. Jeho meno sa však v prameňoch medzi menami najbližších učeníkov Cyrila a Metoda nenachádza. Neexistujú tiež žiadne dôkazy o úcte voči nemu v období stredoveku. Je po ňom pomenovaná univerzita v bulharskom Šumene a národné humanitné gymnázium vo Varne.[6] ŽivotopisKonštantín sa narodil niekdy v 9. storočí, zrejme na území byzantskej Macedónie.[7] Staršie názory (napr. Šembera) uvažovali aj o panónskom pôvode[14]. V mladosti sa mu dostalo základného vzdelania. Spolu s misionármi Cyrilom a Metodom pôsobil na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal slovanských vierozvestcov počas návštevy kniežaťa Koceľa v Blatnohrade a o rok neskôr bol vysvätený za diakona v Ríme.[7] Po smrti arcibiskupa Metoda (885) a po vyhnaní slovanských kňazov (886) sa jeho pôsobenie na Veľkej Morave definitívne skončilo. Podľa jednej hypotézy mohol byť predaný do otroctva, odkiaľ ho na trhu v Benátkach mohli vykúpiť byzantskí úradníci.[15][12][1] Podľa inej hypotézy sa do Byzancie mohol dostať už niekedy v rokoch 881/882 počas Metodovej návštevy u konštantínopolského patriarchu Fótia.[16][12] Istý čas strávil v Byzancii a neskôr ako kňaz a učiteľ pôsobil v bulharskej Pliske na dvore cára Borisa. Po presune cárskeho sídla presídlil do Preslavu. Niekedy do roku 906[1] bol vysvätený za biskupa a menovaný za biskupa, resp. biskupa vikára, diecézy Moesia inferior[17], t. j. za preslavského biskupa. V Preslave bol aj literárne činný. Stal sa vedúcim predstaviteľom tamojšej literárnej školy. Bohatá je jeho prekladateľská činnosť. Podieľal sa na zavedení cyriliky do literárnej praxe a nové písmo sa tak i vďaka nemu čoskoro rozšírilo medzi južnými i východnými Slovanmi.[7] O Konštantínovom učeníctve u svätého Metoda píše vo svojej poznámke ku Konštantínovmu prekladu diela Atanáza Alexandrijského starobulgarský autor Tudor Doksov. Zmienka pochádza z roku 907 a zachovala sa v ruských rukopisoch 15. a 16. storočia.[6][11] V úvode svojho Poučného evanjelia zase Konštantín upresňuje, že ho zostavil na žiadosť „brata Nauma“ (t. j. Nauma Ochridského).[12]  DieloKonštantínove diela sa zachovali iba v odpisoch z 12. až 13. storočia. „Jeho tvorba patrí k jadru tzv. zlatého veku bulharskej literatúry.“[1] Konštantínovi býva pripisované veršované dielo Azbučnaja molitva (aj: Azbučna molitva, slov. Azbučná modlitba, Abecedná modlitba[1], v modernej bulharčine vyšlo ako Azbučnata molitva). Vzniknúť malo v 90. rokoch 9. storočia, snáď okolo roku 893. V niektorých ohľadoch sa dielo podobá Proglasu (napr. veršom, zameraním, typom, umeleckými prostriedkami,..) a možno v ňom zrejme ešte badať vplyv hlaholiky. Prvé písmená veršov tvoria akrostich na abecedu. Skladá sa zo štyridsiatich veršov. Modlitba oslavuje obrátenie Slovanov na kresťanstvo a používanie písma k danému účelu.[9][7] Najstarší zachovaný prepis je ruský, pôvodom z 12. storočia. Bol umiestnený ako prológ k dielu Učiteľnoto evangelije.[6] Objavili sa však aj kritické názory (napr. Oto Kollárik), že dielo malo vzniknúť ešte na Veľkej Morave a jeho autorom mal byť Kliment Ochridský.[2] Naopak, zriedkavo býva Konštantín Preslavský dokonca považovaný aj za autora Proglasu.[18][19] Podľa niektorých názorov bol tiež autorom východného ofícia zvaného Služba Svätému Metodovi.[7] Iné názory (napr. Ján Stanislav) jeho pôvod kladú ešte do veľkomoravského obdobia a za autora označujú Klimenta Ochridského.[2] V bulharskom prostredí tiež zrejme upravil Chválospev na svätých Cyrila a Metoda.[7] Býva tiež označovaný ako zostavovateľ prvej slovanskej kroniky z roku 894.[6] Bohatá je jeho prekladateľská činnosť z gréčtiny. Takmer všetky jeho homiletické diela sú prekladmi. V roku 894 dokončil dielo Učiteľnoto evangelije (Poučné evanjelium), ktoré sa spolu s Azbučnou molitvou zachovalo v ruskom Synodálnom rukopise z neskorého 12. storočia. Ide prevažne o preklady homílií Jána Zlatoústeho a Cyrila Alexandrijského. Krátky úvod do cirkevného usporiadania a liturgie v diele je zrejme založený na byzantskej literatúre a na prácach pripisovaných konštantínopolskému patriarchovi Germanovi I.[15] Dielo je jednou z najvýznamnejších literárnych pamiatok zlatého veku starej bulharskej literatúry. Išlo o prvé systematické kazateľské dielo v slovanskom jazyku. Objavené bolo v 40. rokoch 19. storočia a dnes je známe z troch rukopisov: Synodálny, Dečanský (1286) a Chilendarský.[6][11] Konštantín tiež do bulharčiny preložil protiariánsky spis Štyri slová proti ariánom (lat. Orationes contra Arianos; bulh. Četiri slova protiv arianite)[1] od svätého Atanáza Alexandrijského. Pre preklad je charakteristické bravúrne prispôsobenie teologickej terminológie slovanským slovným formám.[9][7] Dielo stálo na počiatkoch bulharskej protiheretickej literatúry.[11] Jeho poézia je považovaná za poeticky hodnotnú, hoci nevykazuje znaky originality a sleduje staršie byzantské vzory.[9][7] Mala veľký vplyv na neskoršiu literatúru Srbska a ruských krajín.[15] Referencie
Ďalšia literatúra
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
