|
Klokoč perovitý
Klokoč perovitý[2] (lat. Staphylea pinnata)[3] je opadavý ker alebo nižší strom a je to jediný európsky zástupca čeľade klokočovité (Staphyleaceae). Prirodzeným areálom jeho rozšírenia je stredná a juhovýchodná Európa až po Kaukaz. Roztrúsene rastie na humóznych lesných pôdach na kamenistom podklade, najmä na vápenci, od nížin do podhorského stupňa.[3][4] OpisKlokoč perovitý je vzpriamený opadavý ker alebo strom vysoký do 5 m, ktorý má zelenú alebo svetlosivú, pozdĺžne pásikavú kôru. Konáriky sú za mladá chlpaté, zelené, neskoršie lysé, hnedé a lesklé. Púčiky sú protistojné a vajcovité.[4][5][6] Dlhostopkaté nepárno perovité listy sú zložené z 5 až 7 sediacich vajcovitých lístkov, ktoré sú na konci končisté, jemne pílkovité, dlhé 5 až 10 cm a na rube na žilnatine páperisté.[4][5][6] Kvety sa vyvíjajú v 5 až 12 cm dlhých previsnutých metlinách, postupne visiacich na dlhých stopkách. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné a päťpočetné. Voľné žltobiele lupienky sú podlhovasté, dlhé 6 až 10 mm. Kališné zuby sú vajcovité a belavé.[5][6] Plodom je guľatá mechúrikatá žltozelená tobolka s niekoľkými veľkými veľmi tvrdými semenami. Tobolky sú blanovité, s priemerom 3 až 4 cm. Semená bývajú 2 až 4, sú guľaté, žltohnedé a lesklé, s priemerom do 10 mm.[4][5][6] RozšírenieKlokoč perovitý je jediným pôvodným zástupcom čeľade klokočovité v strednej Európe. Vzhľadom na súčasný rozsah rozšírenia je tento druh najpočetnejší v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, Maďarsku, Rakúsku a Chorvátsku. Smerom na západ sa jeho areál rozširuje do Talianska, Švajčiarska, východného Francúzska a Belgicka. Severnú hranicu tvoria izolované lokality v južných častiach Nemecka, Česka (väčšinou na Morave), Slovenska, západnej Ukrajiny a južného Poľska. Tento druh sa vyskytuje aj v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a Rusku (Krasnodarský kraj), ako aj v ojedinelých enklávach v Turecku.[7] Na Slovensku sa vyskytuje od Malých Karpát po Dreveník na Spiši a v Slovenskom krase.[5] EkológiaKlokoč perovitý je roztrúsený druh humóznych lesných pôd na kamenistom podklade. Obľubuje zmiešané lesy, kroviny, zarastené skaly a rokliny. Vyhovujú mu vlhké, výživné, často vápenaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Lepšie rastie na slnku, i keď znáša aj polotieň zapojeného porastu. Dobre sa rozmnožuje zo stratifikovaných semien. Vyskytuje sa od nížin do podhorského stupňa. Často býva splavený i do lužných lesov. Kvitne v máji a júni.[4][5][6] Vývojovo sú klokoče pravdepodobne mladé rastliny, pretože fosílne sú známe až z konca miocénu a pliocénu.[6] Význam a využitieKlokoč perovitý bol v minulosti spájaný s kultúrami viacerých prehistorických a historických kmeňov (najmä keltských, germánskych a slovanských). Pravdepodobne pre veľkolepý tvar a veľkosť svojich kvetov a plodov bol tento ker uctievaný. Využíval sa najskôr v predkresťanských a neskôr aj v kresťanských náboženských obradoch. Jeho drevo, veľmi tvrdé a odolné voči oderu, sa preto využívalo na úžitkové a náboženské účely, na výrobu krížov, plastík, násad náradia a vychádzkových palíc. Šperky, ako sú náhrdelníky, náušnice, náramky a ružence, sa vyrábali z jeho semien. Zvyšky takýchto predmetov sa nachádzajú pri archeologických vykopávkach.[7] V dôsledku jeho mnohorakého využitia a okrasnej hodnoty boli kríky klokoča často vykopávané z prírodných lokalít a vysádzané v blízkosti ľudských sídiel ako aj na hrobkách bojovníkov. V súčasnosti sa mnohé jeho lokality stále nachádzajú na alebo v blízkosti bývalých sídiel a hradísk.[7] Klokoč perovitý je aj v súčasnosti vhodný do všetkých druhov záhrad a jeho drevo sa cení v rezbárstve.[6] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||
_Staphylea_pinnata_1.jpg)
_Staphylea_pinnata_2.jpg)
_Staphylea_pinnata_3.jpg)
_Staphylea_pinnata_4.jpg)
_Staphylea_pinnata_5.jpg)
_Staphylea_pinnata_6.jpg)
_Staphylea_pinnata_7.jpg)
_Staphylea_pinnata_8.jpg)
_Staphylea_pinnata_9.jpg)
_Staphylea_pinnata_10.jpg)
_Staphylea_pinnata_11.jpg)
_Staphylea_pinnata_12.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
