Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.
Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf Maďarský názov: Káposztafalva
Politika
Predsedovia MNV
1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).
Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
Rok sčítania
Počet obyvateľov
Počet domov
1869
1 476
-
1880
1 566
164
1890
1 405
176
1900
1 256
170
1910
1 161
190
1921
1 088
192
1930
1 402
224
1950
1 567
270
1961
1 937
307
1970
2 035
344
1980
2 117
441
1991
1 989
418
2001
2 173
443
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
Počet obyvateľov
%
Rímskokatolícka cirkev
1 992
91,7
Gréckokatolícka cirkev
9
0,4
Pravoslávna cirkev
5
0,2
Evanjelická cirkev a. v.
11
0,5
Bez vyznania
103
4,7
Ostatné a nezistené
53
2,4
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Počet obyvateľov
%
slovenská
1 814
83,5
rómska
348
16,0
rusínska
1
0,0
ukrajinská
1
0,0
česká
3
0,1
ostatné a nezistené
6
0,3
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky Kostol Svätý sv. Vavrinca, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou, z druhej tretiny 13. storočia.[5] Úpravami prešiel na začiatku 15. storočia, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené polygonálnym. Bola pristavaná aj severná bočná kaplnka a sakristia zaklenutá valenou klenbou. V roku 1782 prešiel barokovými úpravami, keď bola novo zaklenutá loď. V roku 1916 kostol vyhorel, poškodená bola najmä veža, ktorá bola následne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s rebrami s klinovitou profiláciou a loď pruskými klenbami. Z románskych detailov sa dochoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a výmaľbou v tympanóne zo začiatku 15. storočia znázorňujúcu scénu Ukrižovania a združené okná veže.[6] Hlavný oltár sv. Vavrinca je gotický krídlový z rokov 1510-1515, podieľala sa na ňom dielňa Majstra Pavla z Levoče a Majstra Hansa T. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca, na vonkajších stranách pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny má gotickú skriňu so súsoším Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. storočia. Krstiteľnica je renesančná pieskovcová s tepaným vrchnákom z roku 1656 od M. Zimmermana. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V sakristii sa dochovalo gotické lavabo dekorované vimperkom a krabmi.[7]Organ od neznámeho majstra je z rokov 1783-1791.[8] Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná presbytéria majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami je ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Vavrinca
Okná s gotickými kružbami
Románsky portál
Interiér s gotickými oltármi
Hrabušický hrad[9], alebo Marcelov hrad, archeoloická lokalita zaniknutého hradu z prvej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. storočia tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. storočia hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
Čákiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1777. Úpravami prešla v 19. storočí.[11] Dnes sa tu nachádza rímskokatolícka fara. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s hrebienkami a lunetami a pruské klenby.[12] Fasády sú členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná prízemia sú prekryté barokovými mrežami.
Ľudový dom č. 466 v časti Píla, jednopodlažná trojdielana päťpriestorová zrubová stavba z roku 1874. Úpravami prešiel v roku 1970 a 2003.[13] Šindľom pokrytá sedlová strecha s podlomenicopu a došteným štítom je ukončená bubníkom a hálkou.
Čákiovský kaštieľ
Ľudový dom
Pravidelné podujatia
12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
