Gianfranco Ravasi

Gianfranco Ravasi
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný predseda Pápežskej rady pre kultúru
kardinál Gianfranco Ravasi v r. 2018
kardinál Gianfranco Ravasi v r. 2018
Erb Gianfranco Ravasi
Praedica Verbum
Káž slovo
Gianfranco Ravasi - podpis
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Funkcie a tituly
predseda Pápežskej rady pre kultúru
3. september 2007 – 5. jún 2022
Predchodca Paul Poupard José Tolentino de Mendonça Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie18. október 1942 (82 rokov)
Merate, Taliansko
Alma materArcibiskupský seminár Milánskej
Pápežskej Gregorovej univerzity
Pápežský biblický inštitút
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka28. jún 1966 (23 rokov)
Giovanni Umberto Colombo
kardinál
Biskup
Menovanie3. september 2007 (64 rokov)
Benedikt XVI.
Konsekrácia29. september 2007 (64 rokov)
SvätiteľBenedikt XVI.
265. rímsky biskup
SpolusvätiteliaTarcisio Bertone
štátny sekretár Vatikánu, camerlengo
Marian Jaworski
Ľvovský arcibiskup
Kardinál
Menovanie20. november 2010 (68 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-diakon
2010 – 2021
kardinál-kňaz
2021 –
Titulárny kostolSan Giorgio in Velabro
Odkazy
Gianfranco Ravasi na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Gianfranco Ravasi

Mons. Gianfranco kardinál Ravasi[1] (* 18. október 1942, Merate, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup a biblista. Od roku 2010 kardinál ktorý v rokoch 20072022 bol predsedom Pápežskej rady pre kultúru. V rokoch 19892007 viedol milánsku Ambroziánsku knižnicu.

Život

Narodil sa 18. augusta 1942 v Merate v Talianskom kráľovstve a je najstarším z troch detí. Jeho otec bol antifašistický pokladník, ktorý slúžil na Sicílii počas 2. svetovej vojny, ale neskôr dezertoval z armády; trvalo mu 18 mesiacov, kým sa vrátil k rodine. Sám neskôr povedal: „Moje hľadanie bolo vždy niečo trvalé, to, čo je za prechodným, kontingentom. Bojujem so stratou a smrťou, čo pravdepodobne súvisí s neprítomnosťou môjho otca v prvých rokoch.“ Jeho matka bola učiteľkou.[2]

Plánoval kariéru učiteľa gréckych a latinských klasikov predtým, ako sa rozhodol vstúpiť ku kňazstvu.[2] Navštevoval seminár v Miláne a 28. júna 1966 bol vysvätený kardinálom Giovannim Colombom za kňaza. Študoval v Ríme na Pápežskej Gregorovej univerzite a Pápežskom biblickom inštitúte. Strávil leto v Sýrii, Jordánsku, Iraku a Turecku, kde pracoval ako archeológ s osobnosťami ako Kathleen Kenyon a Roland de Vaux.[2]

Neskôr pôsobil ako profesor exegézy Starého zákona na Teologickej fakulte Severného Talianska v Miláne. V rokoch 19892007 bol prefektom Ambroziánskej knižnice, kde sa stal známou osobnosťou v literárnych a akademických kruhoch a zároveň viedol populárne prednášky o náboženských témach.[1][2]

Biskup

3. septembra 2007 bol vymenovaný za predsedu Pápežskej rady pre kultúru a menovaný za arcibiskupa titulárnej stolice Villamagna v Proconsulari. Bol tiež vymenovaný za predsedu Pápežskej komisie pre kultúrne dedičstvo Cirkvi ​​a Pápežskej komisie pre posvätnú archeológiu.[3] Pápež Benedikt XVI. ho vysvätil za biskupa 29. septembra 2007 s kardinálmi Tarcisiom Bertone a Mariánom Jaworským ako spolusvätiteľmi.

Kardinál

20. novembra 2010 bol menovaný za kardinála-diakona s titulom San Giorgio in Velabro.[4] Dňa 11. decembra 2010 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre katolícku výchovu na päťročné obnoviteľné obdobie.[5] Dňa 29. decembra 2010 bol vymenovaný za člena novej Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie a zároveň za člena Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.[6]

Vo februári 2013, počas posledných dní pontifikátu Benedikta XVI., kázal pápežskej domácnosti a Rímskej kúrii pôstne duchovné cvičenia.[7]

Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.[8]

Za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí bol vymenovaný v októbri 2016.[9]

Po desiatich rokoch v hodnosti kardinála diakona využil svoju opciu prijať hodnosť kardinála kňaza, čo pápež František potvrdil 3. mája 2021.[10]

Referencie

  1. a b RAVASI Card. Gianfranco [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d The Vatican's culture maven [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu. (po anglicky)
  3. APOSTOLIC LETTER PULCHRITUDINIS FIDEI [online]. . Dostupné online. Archivované 2018-06-30 z originálu. (po anglicky)
  4. CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER LA CREAZIONE DI VENTIQUATTRO NUOVI CARDINALI (CONTINUAZIONE), 20.11.2010 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. RINUNCE E NOMINE, 11.12.2010 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  6. RINUNCE E NOMINE, 29.12.2010 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. Cardinal Ravasi Led Pope, Curia on Pilgrimage in Search of God's Face [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  8. List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  9. Rinunce e nomine, 28.10.2016 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  10. Concistoro Ordinario Pubblico per il Voto su alcune Cause di Canonizzazione, 03.05.2021 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gianfranco Ravasi na anglickej Wikipédii.

 

Prefix: a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9

Portal di Ensiklopedia Dunia