Erzurum

Súradnice: 39°54′31″S 41°16′37″V

Erzurum
arm. Karin, gr. a hist. Theodosiopolis
mesto
Štát	Turecko
Región	Východná Anatólia
Okres	Erzurum
Nadmorská výška	1 853 m n. m.
Súradnice	39°54′31″S 41°16′37″V
Rozloha	25 355 km² (2 535 500 ha)
Obyvateľstvo	779 321 (2015)
Hustota	30,74 obyv./km²
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Erzurum
Webová stránka: [1]
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Erzurum (arm. Karin (Էրզրում) alebo Ersrum (Կարին), gr. a historicky Theodosio(u)polis) je mesto a správne centrum rovnomennej provincie vo východnom Turecku. V meste sídli významná Atatürkova univerzita. Podnebie v meste je v lete suché, v zime je bežné sneženie, v dôsledku čoho je mesto významným centrom zimných športov v Turecku. V roku 2011 sa tu konala zimná Univerziáda.

História

Starovek

V staroveku patrila oblasť viacerým lokálnym veľmociam. Významnejšie dejiny mesta sa začínajú v rámci Veľkého Arménska, keď mesto nieslo názov Karin a bolo provinčným centrom. Po rozdelení Arménska medzi Rímsku ríšu a Peržanov v roku 387 prešlo do rúk Rímskej ríše. Rimania mesto prestavali a premenovali na Theodosiopolis po cisárovi Theodosiovi I. Mesto bolo významnou pohraničnou pevnosťou proti Perzskej ríši, čo živilo záujem rímskych (a byzantských) vládcov o jeho opakované opevňovanie.[1]

Stredoveké dejiny

Prvýkrát bolo mesto Arabmi dobyté už v roku 653 za vlády kalifa Utmána, avšak následne bolo znovu získané a jeho majitelia sa striedali až do vlády Konštantína V. Začiatkom 8. storočia bolo mesto dobyté arabskými Umájjovcami a stalo sa centrom miestneho emirátu. Dôležitú úlohu v regionálnych dejinách však zohrávali vplyvné arménske rody. V 10. storočí oslabla moc kalifátu a mesto v roku 949 znovu obsadili Byzantínci pod vedením Theofila Kurkua, starého otca neskoršieho cisára Jána I. Mesto v tomto období obývali najmä Arméni a Gréci. Za vlády Bazila II. bolo mesto centrom ibérijskej thémy.[1][2]

Po bitke pri Mantzikerte sa mesta zmocnili Seldžuci. Miestny klan Saltukovcov sa však v nasledujúcom období podobne ako iné skupiny v Malej Ázii dokázal od centrálnej moci v Seldžuckej ríši pomerne osamostatniť a vládnuť ako nezávislá dynastia. V tomto období mesto získava názov podobný súčasnému názvu (Arzan al-Rum a podobné ekvivalenty).[2][1] Oblasť bola v tomto období miestom bojov medzi Gruzínskym kráľovstvom a tureckými panovníkmi. Samotné mesto sa ako centrum saltuckej moci stalo významným centrom obchodu a kultúry Východnej Anatólie. V roku 1201 mesto získala seldžucká Rumská ríša. Už čoskoro však do oblasti vtrhli Mongoli, ktorý mesto dobyli a vyplienili. Miestni vládcovia navyše Mongolom museli platiť veľkú daň.[2] Lokálnou veľmocou sa následne stala mongolská ríša Ilchanát. Krátko moc nad mestom držal aj Tímúr a následne sa mesto stalo súčasťou Akkojunluskej ríše. V 16. storočí mesto získala perzská dynastia Safíjovcov, avšak už v roku 1514 osmanský sultán Selim I. mesto pričlenil k Osmanskej ríši.[2]

Novoveké a moderné dejiny

V rámci Osmanskej ríše sa mesto stalo centrom rovnomenného ejalétu. Naďalej bolo ohrozované Safíjovskou Perziou, avšak strategická pozícia na karavánovej ceste z Iránu do Burzy z neho robila i centrum obchodu.[2] Významné boli miestne revolúcie - revolúcia správcu (pašu) Abazu Mehmeda. a povstanie Dželali (pomenované podľa nepravidelných anatolských jednotiek). Mesto v tomto období prešlo i pod dočasnú správu Iránu, avšak následne bolo v roku 1747 opätovne vrátené Osmanom. V rusko-iránskych konfliktoch zohrávalo mesto dôležitú úlohu i naďalej - v roku 1821 sa pri Erzurume uskutočnila veľká bitka v ktorej boli Osmania porazení a v meste bol následne v roku 1823 uzavrený Erzurumský mier. V roku 1847 bol v meste uzavrený ďalší mier s Iránom.

Mesto bolo takisto viackrát obsadené Rusmi. Prvýkrát v roku 1829. I napriek ďalšie bojom v okolí mesta sa ho Rusom druhýkrát podarilo dobyť v priebehu rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878. Po zmluve zo San Stefano však bolo mesto opätovne Osmanom vrátené. Tretíkrát mesto Rusi získali v roku 1916, avšak po mieri v Brest-Litovsku bolo mesto tretíkrát vrátené Turkom.[2] Významnú úlohu mesto zohralo v dejinách rodiacej sa modernej Tureckej republiky. V roku 1919 sa v meste konal Erzurumský kongres, jedna z prvých udalostí Tureckej vojny za nezávislosť.[3]

Koncom 19. storočia sa v meste pre hamídijské masakry (arménska genocída) znížila arménska kresťanská populácia a prevahu získalo turecké obyvateľstvo.

Pamiatky

• Madrasa Çifte Minareli
• Madrasa Yakutije, nábiženská škola zo 14. storočia, dnes múzeum
• Veľká mešita (Ulu džámí), saltucká mešita postavená v roku 1179,[2] v osmanskom období prešla väčšími rekonštrukciami
• Erzurumská pevnosť (Erzurum kale), najstaršia známa pevnosť pochádza ešte z rímskych čias, pevnosť bola viackrát prestavaná, jej súčasťou je aj hradná mešita, ktorá však nevyniká zvláštnou krásou
• tri hrobky saltuckých panovníkov, pochádzajú z konca 12. storočia, nesú mnohé prvky arménsko-gruzínskej architektúry
• kamenný most Çobandede
• pamätník rusko-tureckej vojny

Galéria

• 
  Mesto Erzurum, v strede je madrasa Çifte Minareli, vedľa vpravo Veľká mešita, pohľad z hradu
• 
  Pohľad na mesto
• 
  Pohľad na mesto
• 
  Náhľad na mesto
• 
  Seldžucká rytina v kameni s motívom dvojhlavého orla,, 13. storočie, madrasa Yakutiye
• 
  Madrasa Çifte Minareli s dvomi minaretmi - tzv. dvojičkami
• 
  Miesto konania Erzurumského kongresu, významného stretnutia tureckých revolucionárov v roku 1919 pred rekonštrukciou, dnes je budova zrenovovaná a má inú fasádu
• 
  Justičný palác v Erzurume
• 
  Yakutiye Medresesi, náboženská škola zo 14. storočia, dnes slúži ako múzeum turecko-islamského umenia a etnografie
• 
  Ezrurumská pevnosť (Erzurum kale)
• 
  Ezrurumská pevnosť (Erzurum kale)
• 
  Ezrurumská pevnosť
• 
  Mešita Ulu džámí (Veľká mešita)
• 
  Saltucké hrobky z konca 12. storočia, nachádzajú sa v centre mesta južne od Veľkej mešity
• 
  Saltucká hrobka, detail
• 
  Socha ľudovej hrdinky Nene Hatunovej, známej pre jej odvahu pri dobýjaní obsadenej erzurumskej pevnosti od ruských vojsk v rusko-osmanskej vojne v rokoch 1877 – 1878.
• 
  Pamätník rusko-tureckej vojny
• 
  Pamätník rusko-tureckej vojny
• 
  Historická fotografia mesta z obdobia bojov prvej svetovej vojny
• 
  Palandöken, tektonické pohorie nad Erzurumom, významné zimné centrum, v roku 2011 sa tu konala zimná Univerziáda

Panoráma mesta

Referencie

1. THEODOSIOUOPOLIS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2054.
2. ERZURUM In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. B. Lewis, CH. Pellat, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. II. C – G. Leiden : BRILL, 1991. 1056 s. ISBN 90-04-07026-5. S. 71. (po anglicky)
3. Turkey marks centennial of Erzurum Congress [online]. www.aa.com.tr, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Erzurum na nemeckej Wikipédii a Erzurum na tureckej Wikipédii. O preklad ide v časti pamiatky (de) a infobox (tr).