Constantine (mesto)
Constantine (slovenský normovaný a zároveň francúzsky názov; iné názvy: arab. Kusantína (قسنطينة) alebo v prepise podľa miestnej výslovnosti Kasentína[1], historické názvy: Sarim Batim, Cirta/Kirtha (hlavné mesto Numídie) a Colonia Sittlanorum) je metropola severovýchodného Alžírska s takmer pol miliónom obyvateľov. Mesto leží v alžírskom vnútrozemí, asi 80 km od stredomorského pobrežia. Po Alžíre a Orane je tretím najdôležitejším a najľudnatejším mestom Alžírska. GeografiaConstantine je metropolou východu Alžírska v konkurencii miest ako Sétif, Batna a predovšetkým Annaba. Mesto je rozoklané hlbokou stržou, ktorá dodáva tunajšej krajine dramatický ráz. Constantine sa nachádza 431 km na východ od hlavného mesta – Alžíra, 130 km na východ od Sétifu, 119 km na sever od mesta Batna, 198 km na severovýchod od mesta Tébessa a 146 km na juh od mesta Jijel. DejinyStarovekMesto bolo založené Feničanmi, ktorí ho pomenovali Sarim Batim (Kráľovské mesto), neskôr sa nazývalo Cirta.[2] Po druhej púnskej vojne ho numídsky kráľ Massinissa pripojil k svojej ríši a zvolil hlavným mestom. V 1. a 2. storočí pred Kr. bolo mesto terčom rímskych útokov, hoci Numídia bola dôležitým rímskym spojencom v púnskych vojnách. Mesto dobyli rímski vojvodcovia Quintus Caecilius Metellus a Gaius Marius a stalo sa ich základňou v boji proti numídskemu kráľovi Jugurthovi. Mesto bolo k Rímskej ríši pripojené za vlády Julia Caesara, ktorý ho premenoval na Colonia Sittlanorum a obyvateľom udelil zvláštne práva. V 4. storočí bolo r. 311 mesto zničené počas vojny medzi cisárom Maxentiom a uzurpátorom Domitiom Alexandrom, ale už v r. 313 bolo znovuobnovené Konštantínom Veľkým, ktorý mu udelil svoje meno – Constantine.[2] Arabské obdobieV 7. storočí mesto prakticky zničili prichádzajúci Arabi. Za Abbásovcov sa stalo súčasťou provincie emirátu Ifrikíja, v ktorej vládli Aghlabidi, a neskôr kalifátu Fátimovcov. Za nich mesto získalo v 10. storočí obmedzenú samostatnosť a jeho význam pre obchod tým vzrástol. V 11. storočí sa dostalo do správy emirov z Bedžaja a od 13. storočia bolo pod správou Tunisu, v ktorom vládla dynastia Hafsidov. Mesto malo v tej dobe obchodné styky s Janovom, Pisou a Benátkami. V r. 1568 sa Constantine dostala do područia Osmanskej ríše, ktorí sem umiestnili sídlo beja. Posledným bejom bol Ahmed Bej, ktorý bol vymenovaný alžírskym pašom a ktorý viedol boj proti francúzskej koloniálnej expanzii. Koloniálne obdobieFrancúzi dobyli Constantine až na druhý pokus 13. októbra 1837 ako jedno z posledných miest vtedajšieho Alžírska. Do mesta sa prisťahoval veľký počet Európanov. V r. 1876 tu bola vybudovaná nemocnica a následne niekoľko škôl. Koncom 19. storočia sa začali budovať mosty, čo malo za následok ďalší rozvoj mesta, dovtedy izolovaného hlbokými tiesňavami a dalo mu jeho prezývku Mesto mostov. Ďalší rozvoj nastal po prvej svetovej vojne. V r. 1958 tu počas alžírskej krízy predniesol prejav Charles de Gaulle. Po osamostatneníPo vyhlásení samostatnosti sa Constantine stala sídlom provincie. Nastal búrlivý demografický rozvoj podporený zlepšenou dopravnou dostupnosťou. ObyvateľstvoObyvateľstvo tvoria alžírski Arabi. Vývoj počtu obyvateľov mesta prináša tabuľka:[1]
PodnebieConstantine leží podľa Köppenovej klasifikácie podnebia na rozhraní stredomorského pásma s teplým letom (Csb) a stredomorského pásma s horúcim letom (Csa), keďže leží v nadmorskej výške okolo 650 m n. m. v pohorí Atlas a asi 80 km od mora.
Partnerské mestáGaléria
Referencie
Iné projekty
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Constantine (město) na českej Wikipédii a Constantine (Algérie) na francúzskej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia