|
Chrček poľný
Chrček poľný[2] (iné názvy: škrečok poľný, chrček roľný[3], staršie: chrček obyčajný, škrečok obyčajný; lat. Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej.[2] Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrček poľný patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, jeho stavy aj veľkosť areálu rozšírenia klesajú v celom areáli rozšírenia. Všade, kde bol vykonaný prieskum boli zistené straty početnosti a jeho areál rozšírenia sa stáva nesúvislý. [1] V Európe boli lokálne vyhynutia zaznamenané v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, Slovensku, na Ukrajine, Bielorusku i v Rusku. Neexistujú žiadne záznamy zo Švajčiarska a Luxembursku, v Gruzínsku je známy už len z jednej lokality. V strednej a vo východnej Európe sa jeho bývalý areál rožšírenia zmenšil o 75%. Na zmeny v početnosti poukazuje aj porovnanie relatívnych dát pred a po roku 1970 v provinciách Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Pred rokom 1970 bol chrček poľný hojným druhom v 28 provinciách, bežný v 37 a vzácny v 20-tich. Dnes je hojný len v 8, bežný v 27 ale stal sa vzácnym v 42 a v 8 provinciách vyhynul. Ostalo už len celkovo 7 od seba vzdialených oblastí, kde sa ešte chrček poľný hojne vyskytuje, dve z nich sú na Ukrajine, jedna v Kaukazskej oblasti, pri Volge, v regióne Uralu a dve oblasti na Sibíri. Významným faktom je celkový pokles a rozdrobenosť výskytu v celej východnej oblasti rozšírenia.[1] Výsledky výskumov poukazujú na zníženie reprodukčnej schopnosti z priemerného počtu v 20. storočí 20 mláďat za rok na 5 – 6. Dôvod nie je jednoznačne zistený, možné dôvody môžu byť neustále rozširovanie monokultúr, rozvoj priemyslu, globálne otepľovanie a svetelné znečistenie. Hrozí, že za týchto podmienok do 30 rokov chrček poľný vyhynie.[4] OpisMá žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší ako škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 1000 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm.[5] Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3. Zvyčajne sa dožívajú 4 roky, maximálna zistená dĺžka života je 8 – 10 rokov.[2] Výskyt a stav na SlovenskuZo 429 mapových kvadrátoch 12 x 11 km sieti Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 171 (39,7% rozlohy Slovenska v nadmorských výškach do 400, maximálne 494 (Orlov) a 570 m n. m. (Podolínec). Žije najmä Podunajskej a Východoslovenskej rovine i v južnej časti Borskej nížiny. Nesúvisle v priľahlých pahorkatinách.[2] Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.[5] Ekosozologický status od roku 2001 DD - údajovo nedostatočný.[6] Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre panónsky bioregión a rovnako 1 000 – 5 000 jedincov alpský bioregión. Pre oba bioregióny rovnako platí, že krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.[7] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[8] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako DD - údajovo nedostatočný a za Slovensko VU - zraniteľný.[9] Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 1 000 – 5 000 a rovnako aj pre panónsky bioregión 1 000 – 5 000. Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný v oboch bioregiónoch. Kvalita i plocha obývaného biotopu boli vyhodnotené za posledných 12 rokov (2007 – 2018) ako stabilné, taktiež rovnako pre oba bioregióny. Veľkosť obývanej plochy v alpskom bioregóne bola 1 602 km², v panónskom bioregióne bola 3 181 km². Krátkodobý trend veľkosti obývanej plochy za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol pre oba bioregióny neznámy.[10] SprávanieJe to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živí sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia.[11][5] Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Gravidita trvá 17 – 18[2] (20[11]) dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat[11] (maximálny počet nájdených embryí 18[2]). Tie sú odstavené vo veku troch týždňov.[11] Dokážu sa rýchlo množiť. Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.[5] BiotopJeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s ílovitou pôdou, jemnou hlinou alebo sprašou s hĺbkou viac ako 100 cm a pritom spodná voda musí byť hlbšie ako 120 cm. Plytké pôdy alebo podmáčané pôdy na svahoch neobýva trvalo. Takisto v miestach s veľmi jemnými piesčitými pôdami nežije. Obsadzuje polia s rôznymi kultúrami, brehy kanálov, medze a vetrolamy. Môže obývať aj lúky a záhrady. [2] OchranaJe zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[13] a smernici o biotopoch (Príloha IV). Referencie
Iné projekty
Zdroj
|
||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
