|
Jenisej
Jenisej (rus. Енисей) je rieka, ktorá pramení (resp. vzniká) v pohorí Sajany na hraniciach Ruska a Mongolska, preteká ruskou strednou Sibírou a meria 4 092 km. Pokiaľ sa ale od sútoku Jeniseja s Angarou postupuje proti prúdu Angary a neskôr jej zdrojnicou Selengou, bude celková dĺžka takmer 5 539 km. Povodie má rozlohu 2,58 mil. km². Stredný prietok Jeniseja je 19 800 m³ za sekundu. Jenisej vzniká sútokom Malého (Малый Енисей, Каа-Хем) a Veľkého Jeniseja (Большой Енисей, Бии-Хем) pri mesta Kyzyl (Кызыл). Zatiaľ čo Veľký Jenisej pramení v ruskej Tyve pod sajanským vrcholom Munku-Sasan (3164), Malý Jenisej vzniká sútokom riek Balyktyg-Hem a Kyzyl-Hem. Ďalší z nich, Kyzyl-Hem, pramení na mongolskej strane Sajanov pod názvom Šišhèd gol (Шишхэд гол). Od sútoku sa rieka nazýva Horný Jenisej (Верхний Енисей) až k priehradnej nádrži Sajano-Šušenskoje vodochranilišče, pod ňou už nesie názov Jenisej. Väčšinu svojej dĺžky Jenisej, rovnako ako ďalší sibírsky veľtok Ob, preteká bažinatou Západosibírskou nížinou z juhu na sever. Významnými pravostrannými prítokmi sú rieky Angara, ktorá vyteká z jazera Bajkal, a Dolná Tunguzka. Medzi najvýznamnejšie mestá ležiace na jeho brehu patrí Abakan a predovšetkým Krasnojarsk. V jeho povodí nájdeme tiež Irkutsk (na Angare) alebo mongolské hlavné mesto Ulanbátar (na jednom z prítokov Selengy). Jenisej je podobne ako ďalšie sibírske toky spútaný niekoľkými vodnými nádržami, k najvýznamnejším patrí Krasnojarská, Sajansko-šušeňská a Irkutská nádrž. Jenisej je jednou z najvodnatejších ruských riek a dôležitou dopravnou tepnou, ktorá je splavná v dĺžke 3 013 km. Od jesene do jari rieka zamŕza na osem mesiacov. V jeho povodí sa nachádzajú významné náleziská farebných kovov, napr. medi, niklu a chrómu. Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
