Charles Diehl
Michel Charles Diehl (* 4. júl 1859, Štrasburg – † 1. november 1944, Paríž) bol francúzsky historik – byzantológ, historik umenia a archeológ.[1] Zakladateľ francúzskej akademickej byzantológie. Napísal mnoho diel, ktoré boli z francúzštiny preložené do iných jazykov.[2] Bol tiež popularizátorom byzantských dejín.[3] Bol držiteľom čestných doktorátov na univerzitách v Aténach, Belehrade, Bruseli a Harvardovej univerzite v Cambridge (Massachusetts), ako aj člen Académie des Inscriptions et Belles-Lettres v Paríži (1910) a akadémií vied v Petrohrade (1925) a Bukurešti.[3][4][5] Život![]() Narodil sa v roku 1859 vo francúzskom Štrasburgu. Jeho otcom bol Frédéric Geoffroy Diehl, profesor nemčiny na lýceu v Štrasburgu. Diehl študoval na lýceách v Štrasburgu, Nancy a na Louis-le-Grand lycée. Neskôr vyštudoval dejiny na École normale supérieure a nasledujúce roky strávil najprv v Ríme ako člen École Française de Rome (1881 – 1882) a potom v Aténach. V roku 1888 získal doktorát z byzantských dejín na univerzite v Nancy, kde následne vyučoval. Od roku 1892 účastnil na archeologických vykopávkach v severnej Afrike. Od roku 1899 vyučoval na univerzite v Paríži, kde sa stal v roku 1907 riadnym profesorom. Postupne okolo seba zhromaždil novú generáciu francúzskych byzantológov. V roku 1921 bol zvolený za prezidenta Académie des Inscriptions et Belles-Lettres. V roku 1934 odišiel do dôchodku, po tom, čo sa uňho rozvinula slepota. Zomrel v novembri 1944.[1][2][3][5] DieloPodľa Karpova Diehl: „ako znalec písomných prameňov, archeológie, sfragistiky a dejín umenia vytvoril ucelený obraz byzantskej civilizácie, pričom jej špecifiká odhaľoval prostredníctvom portrétov jej významných predstaviteľov. Významne prispel k štúdiu administratívnych dejín Byzancie, úlohy senátu a rôznych magistrátov, ako aj tzv. cirkusových frakcií. Špeciálne práce venoval dejinám afrických a talianskych oblastí Byzantskej ríše. Je autorom uznávanej monografie o ére cisára Justiniána I.“[3] Podľa Sorensena: „Hoci je všeobecne známy svojimi knihami o byzantských dejinách a jeho príspevok k dejinám umenia bol rozsiahly, vtedajšími byzantológmi nebol všeobecne akceptovaný...Bol kritizovaný za to, že nezapracoval najnovšie vedecké poznatky alebo ich že ignoroval diela nemecky a anglicky hovoriacich vedcov (Burlington Magazine). Jeho knihy sa vyznačovali voľnou dokumentáciou a čitateľným štýlom písania.“[2] Výber
V slovenčine:
Referencie
Iné projekty
Ďalšia literatúra
|
Portal di Ensiklopedia Dunia